Keď sa bojovalo o Viedeň

„Táto kniha nie je historickou štúdiou, ale dejepisným literárnym dielom o strete dvoch civilizácií, sledujúc pritom vznik a rozvoj arabskej moslimskej civilizácie.“ Aj týmito slovami uvádza Emil Vontorčík jednu z kapitol knihy Bitka pri Viedni 1683.  
Mária Bilá 20.05.2019
Keď sa bojovalo o Viedeň

Trvalo niekoľko storočí, kým sa Európanom podarilo zahnať tureckých dobyvateľov zo svojho územia. Ilustračná snímka: Hasan Almasi

Napriek autorovej charakteristike kategórie vlastného diela treba poznamenať, že jeho dielo vykazuje znaky vedeckej práce. A to nielen svojou odbornou témou, ale aj tým, že spĺňa kritériá odbornej formy – disponuje dôkladným poznámkovým aparátom, súpisom literatúry, ako aj ilustračným sprievodom.

Cirka 650 strán, v ktorých sa kumulujú historické fakty (výpis citovanej literatúry zabral 12 strán) s autorovými názormi a postojmi, pôsobí ako hodená rukavica dobe instantných internetových informácií.

Tých, ktorí sa rozhodnú obetovať pár večerov (respektíve týždňov) potrebných na prelúskanie hutného obsahu, berie autor nielen na bojové polia pri Viedni či pod Kahlenbergom, ale snaží sa ich zoznámiť aj so širšími súvislosťami.

Preto v prvej časti načrtáva rozdielnosť islamskej a kresťanskej kultúry (pričom sa nebráni ani prezentácii značne subjektívnych – a v niektorých kruhoch nekorektných - stanovísk), približuje postupnú expanziu islamu, jej priebeh a ciele, ozrejmuje rozdiely medzi seldžuckými a osmanskými Turkami.

Neobchádza ani bitku pri Varne či bitku pri Moháči (ktorej výsledok sa postaral o takmer fatálny kolaps Uhorského kráľovstva), načrtáva aj výzvy v podobe reformácie či protihabsburských povstaní.

Viac než dvestostranový prelet rozmanitými časopriestormi (stretneme sa v ňom napríklad s Mohamedom, Jánom Huňadym či Bátoryčkou) pre niekoho bude nadbytočný, pre iných užitočný.

Obálka zrevidovaného vydania publikácie Emila Vontarčíka o bitke pri Viedni. Snímka: archív KN 

Najmä state o správaní sa moslimských vojakov k domácemu obyvateľstvu (rabovanie, znásilňovanie, janičiari, otroctvo s ľuďmi...) budú pre našinca emotívnym (a pre divákov tureckých seriálov o histórii by mali byť povinným) čítaním. 

V druhej časti (od strany 241) čitateľa čaká to, čo avizuje názov – bitka pri Viedni. V autorovom podaní je jej prológom Vestfálsky mier, postupne sa (po strate pevnosti Nové Zámky) blížime spolu s ním k historickému víťazstvu pri Mogersdorfe; karty zamieša Vešeléniho protihabsburské sprisahanie, vznik kuruckého hnutia, zmena zahraničnej politiky Poľska – a potom už výzva čeliť osmanskému ťaženiu proti „Zlatému jablku“.

Publikáciu zdobia (a sprehľadňujú) ilustrácie a fotografie (v čiernobielom prevedení), poteší zakomponovanie dobových listov do textu, zaujme celkový dizajn knihy. 

Ak hľadáte relevantného sprievodcu touto časťou histórie a popri faktickej vecnosti tolerujete či dokonca vyhľadávate aj autorské hodnotiace vsuvky, druhé revidované vydanie Vontorčíkovho diela bude pre vás určite zaujímavou voľbou.  

A pre viacerých (autora nevynímajúc) hľadaním analógií so súčasnými pomermi. Či oprávnene, to už ponechajme na optike čitateľov. 

Emil Vontorčík: Bitka pri Viedni 1683. Stret civilizácií kresťanského kríža a moslimského polmesiaca Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2016, 2018