Keď sa ruža zmení na ženu

Hoci vymyslel aj vlastnú techniku, vďaka ktorej môže vytvoriť dva obrazy v jednom, zostáva skromný. „Nemám sa čím chváliť, lebo všetky dary mám od Boha.“

OBRAZ POD OBRAZOM

Kamil hovorí, že veľmi rád experimentuje – či už s fantáziou, myšlienkami, ale aj s materiálmi a novými technológiami. „Fosforovú farbu som skúšal asi dva roky. Až po dvoch rokoch mi napadlo, že by som mohol namaľovať niečo úplne iné, lebo v tme nevidno obyčajnú farbu, olej, akryl, ale fosfor áno. Tým môžem zmeniť obraz. Dnes si už miešam vlastnú farbu z viacerých pigmentov, ktoré vydržia svietiť najdlhšie.“

Experimentovať však neprestal. „Mám aj techniku, vďaka ktorej maľba prechádza z dvojrozmernej plochy do trojrozmerného priestoru, takže obrazy sa stávajú tak trochu sochou. Alebo používam zamatové farby, ktoré sa pri priamom svetle zmenia: fialová na modrú, zlatá na ružovú alebo okrová na zlatú.“

Obraz Duša, z cyklu Poklady sveta, akryl a fosfor na dreve, 2023; odfotené vo dne; vpravo je ten istý obraz odfotografovaný v tme.

Keď sa pustí do obrazu pod obrazom, maľuje dva obrazy. „Jeden je viditeľný na svetle. Druhý, ktorý maľujem špeciálnou fosforovou farbou, vynikne iba v úplnej tme. Napríklad na dennom obraze je ruža, ktorá sa v tme zmení na ženu.“ Platí pritom, že čím viac priameho – najlepšie prirodzeného slnečného – svetla obraz zachytí, tým silnejšie v tme svieti.“ V prítmí obrazy nevyniknú. „V pološere vidno trochu z denného a trochu z nočného obrazu, čo však nie je až také vizuálne zaujímavé ako priama zmena jedného obrazu na druhý zmenou svetla a tmy.“

SVETLO, DOBRO, KRÁSA

V Kamilovej tvorbe dominuje svetlo, dobro a krása. „Exupéry povedal, že najdôležitejšie veci vidíme srdcom. Aj vedecké výskumy potvrdzujú, že emócie vychádzajú zo srdca. Ľudské vnímanie, cítenie, myslenie, intuícia sú pre mňa dôležité – ale cez Boha, srdce, svetlo. Bez svetla nevidíme nič. Keby nebolo svetlo, neexistovala by ani farba, nemohli by sme sa pozerať na obrazy,“ vysvetľuje Kamil.

Svetlo v jeho tvorbe predstavuje dobro. „Ale aj tma je dobrá, lebo cez noc si oddýchneme. Pán Boh to dobre vymyslel. Keby sme ustavične mali len svetlo, už po pár dňoch by sme nevládali.“ Hovorí to z vlastnej skúsenosti, lebo maľuje od malička. „Už v materskej škôlke som vyhral súťaž a odvtedy sa venujem výtvarnému umeniu,“ priznáva s úsmevom.

Ako výtvarník i ako človek sa stále mení a napreduje. „Keďže maľujem takmer od začiatku života, vytvoril som veľa obrazov. Ale robím aj maľby na steny, venujem sa reklame, šperkom, fotografujem, reštaurujem a pomáham sochárom. Krásne veci sa dajú namaľovať na betónovú stenu i záhradný plot.“ Napríklad na bytovke v Košiciach namaľoval záhradu s  tulipánmi, jazierkom, potôčikom so stromami.

„Maľujem aj autá, prilby, steny, dvere, stoličky, skrine... čokoľvek, technikou airbrush. Naozaj robím všeličo, ale najviac sa venujem maľbe, lebo je najvoľnejšia. Maľbou dokážem vyjadriť to, čo je slovami nevyjadriteľné, aj to, čo nie je reálne,“ približuje Kamil.

A podáva príklad: „Je to úžasné, keď namaľujem ľudskú postavu od hlavy až po päty hyperrealisticky, teda tak, že vyzerá ako fotografia človeka, ale keď dám tieň len o trošičku nižšie, zrazu postava levituje. Prostredníctvom umenia možno vyjadriť všetko, čo si len viete vo svojej fantázii predstaviť. Je len na nás, ako využijeme potenciál, ktorý nám dal Boh.“

KAŽDÝ VIE MAĽOVAŤ

Len čo zoberiete štetec a položíte ho na plátno, už maľujete. „Viem, o čom hovorím, lebo učím maľovať deti, mládež, dospelých i penzistov, ale venujem sa aj rozvoju špeciálne talentovaných detí a  tiež pomáham arteterapeuticky tvoriť deťom mentálne slabším. Každý má sklon k niečomu inému, niekto preferuje realistický obraz, iný sa chce naučiť maľovať figúry alebo zvieratá, alebo voľný abstraktný obraz. Portrét a figúra sú najťažšie, najľahšia je abstrakcia, zvládne ju každý.“

No nie každý vie nájsť sám seba, použiť dary, ktoré dostal. „Nielen pre seba, ale i pre druhých. Vďaka Bohu, že som to zistil dosť skoro, aj keď som sa rozhodoval medzi hudobnou a  výtvarnou sférou, dokonca som chcel byť lekárom či duchovným otcom.“

Najsilnejšie pocity z umenia nám podľa Kamila Jurašeka pomáha vyvolávať cit a inteligencia. „Keď poznáte súvislosti, nájdete v jednom obraze viac vecí, ktoré vás potešia. Nejde len o kombináciu farieb, ale aj mnoho významových či vizuálnych rovín,“ vysvetľuje Kamil.

POTENCIÁL SVETLA

Pri tvorbe sa snaží nerobiť prvoplánové obrazy. „Keď niekto zareaguje na fosforové obrazy, že je to len efekt, hovorím, že to nie je pravda, lebo sa usilujem obraz urobiť na dotvorenie myšlienky s ešte hlbšou významovou rovinou.“ Myslí si, že nikto si ešte takýto obraz nekúpil, aby mu svietil ako lampa.

„Ale nehovorím, že to tak nemôže byť. Aj ja uvažujem, že si v malej záhradnej chatke urobím maľbu na strop fosforovou farbou a po zotmení bude osvetľovať priestor. Nemám tam zatiaľ elektrinu, preto by to mohlo byť zaujímavé. Potenciál svetla je nesmierny. Má toľko možností, že si pri ňom dávame zbytočné hranice. Tie najdôležitejšie veci sú očiam neviditeľné.“

TIENE RAJA

Jeho celoživotnou témou je človek a medziľudské vzťahy. „Zaujíma ma človek a to, ako nás Pán Boh stvoril každého výnimočného, jedinečného, každého s inými, individuálnymi darmi.“

Ľudské vzťahy zobrazuje na plátne napríklad gestikuláciou, ktorou komunikujeme. „Stačí, že človek ukáže rukou hore, a už viete, že ukazuje na nebo. Alebo keď ukazuje dole, do vody, akoby pozýval ísť do hĺbky, že sa treba ponoriť hlbšie do vody a nájdete ryby a iné poklady.“ Zájdite na hlbinu, pozýva nás sám Ježiš.

V cykle obrazov Tiene raja sa Kamil snažil zachytiť a možno aj riešiť problémy medzi mužom a ženou (ako Adam a Eva vyhnaní z raja), rodičmi a deťmi, mamou a dcérou, synom; medziľudské vzťahy, ktoré sa týkajú dospelých, či akékoľvek medziľudské vzťahy. „Najviac sa snažím vkladať do obrazov svoje pohľady, názory, lebo len to, čo poznám a vnímam, môžem posunúť ďalej a vyjadriť sa k tomu.“

KAM IDEŠ

Najhlbšia téma, ktorej sa venuje, je otázka: Quo vadis? „Aj môj umelecký pseudonym Kami je skratka tejto otázky. Nad písmenom i však nemám bodku, ale trojuholník, ktorým odkazujem na Boha. Snažím sa dennodenne pýtať sám seba: Kam ideš? Ideš dobrým smerom? Dôležité pritom je, koľko dobra ešte môžem urobiť, nie koľko obrazov ešte stihnem namaľovať.“

Jeden silný obraz môže pomôcť zmeniť sa k lepšiemu veľmi veľa ľuďom ako desať slabých obrazov. „Preto je naozaj podstatné, čo chceme povedať a čomu venujeme svoj čas a pozornosť.“ Jedine tam môže aj umenie pomáhať meniť svet. „Záleží na tom, čo doň vkladáme a čomu dávame pozornosť.“

Platí to aj v živote. „Stačí, keď urobíte len úplnú maličkosť trošku inak, napríklad deťom raňajky – že na natretý chlebík urobíte oči z čerstvých paradajok a z uhorky úsmev. Deti majú hneď krajší deň. Aj raňajky môžu byť umelecké dielo a môžu spríjemniť obyčajné chvíle.“

Keď budeme robiť každodenné obyčajné veci inak, teda neobyčajne a výnimočnejšie, aj naše obyčajné dni sa stanú neobyčajnými. „Budeme žiť krásny, zmysluplný život aj v tých neobyčajne obyčajných veciach, vzťahoch a drobných či veľkých radostiach života.“