Kláštorisko dýcha tajomnou históriou

Kto si už doprial výlet do Slovenského raja, určite neminul Kláštorisko. No možno málokto vie, že toto miesto nie je len obľúbenou turistickou destináciou, ale že jeho korene siahajú až do 13. storočia, keď tu bol postavený kartuziánsky kláštor.

Dnes majú historici s Kláštoriskom veľké plány, ktoré potešia nielen milovníkov dejín a prírody, ale aj všetkých vyhľadávačov dobrodružstva.

RAJ ZOSTÁVA RAJOM

Slovenský raj nedostal svoje meno len tak náhodou. Rajom ho nazvali už samotní kartuziáni, ktorí pokladali svoj kláštor za skutočné miesto pokoja a  oddychu. Toto pomenovanie vydržalo dodnes, no v 16. storočí sa všetko zmenilo – kláštor obsadil lúpežný rytier Matej Bašo a mníchov vyhnal.

Raj však nestratil svoj význam, pretože vďaka nádhernej prírode ponúka ozajstnú útechu a relax tým, ktorí doň prichádzajú.

A keďže história miesta je vskutku bohatá, uskutočňuje v súčasnosti tím archeológov na Kláštorisku výskum, ktorého cieľom je vytvoriť obrovský archeopark a preniesť tak zážitkovou formou kus dávnej histórie do súčasnej doby.

MÚZEUM V PRÍRODE

Kláštorisko spravuje neďaleká obec Letanovce. Keďže ide o historicky cenný komplex a vzácnu sakrálnu pamiatku, kultúrna komisia obce rozhodla vytvoriť na tomto mieste archeopark, teda múzeum v prírode dokumentujúce život mlčanlivých kartuziánov, zahalený rúškom tajomstva.

„Systematický archeologický výskum už prebieha tridsať rokov,“ vovádza nás do obrazu archeológ Peter Ďurica, „my sme len nadviazali na prácu Michala Slivku. Aktuálne sa nachádzame vo fáze obnovy.“

Ak si myslíte, že zrekonštruovať bývalý kláštor je jednoduché, mýlite sa. Keďže ide o hodnotný objekt, všetky práce treba konzultovať s pamiatkovým úradom, ktorý následne vydá rozhodnutie s konkrétnymi krokmi, podľa ktorých sa musí postupovať.

Činností, ktoré sa pri archeologickom výskume musia vykonať, je mnoho. „V roku 2018 obec realizovala geodetické zameranie lokality. To je prvá vec, ktorú treba urobiť,“ prezrádza Peter Ďurica. Ďalej sa budú konať revízne archeologické výskumy.

„To znamená, že si zdokumentujeme dané situácie pred obnovou, digitálne ich zmodelujeme a potom sa vytvorí návrh, podľa ktorého sa pri obnove objektu bude postupovať. Práce zahŕňajú aj klčovanie, kosenie, digitalizáciu, 2D a 3D skenovanie objektov a až potom murárske či tesárske práce.“

Zaujímavosťou je, že sa zásadne muruje z miestneho kameňa a používa sa vápenná malta, pretože cement by spôsoboval problémy v murivách. V stredoveku ho totiž nepoznali. Pri stavbách si jednoducho zmiešali piesok s vápnom.

Kartuziánsky kláštor zanikol v jednom momente, vďaka čomu sa dá spätne zrekonštruovať stredoveký svet. Keby sa tak nestalo, neskôr by prešiel do baroka, potom do renesancie a do modernej doby. Kláštorisko je obrovský komplex. Preto jeho obnova potrvá niekoľko rokov.

„Ak je dobrá sezóna, ide to rýchlo,“ tvrdí Peter Ďurica. No priznáva, že koronakríza zasiahla aj ich, a preto nie je isté, že sa výskum neocitne v časovom sklze.

„Teraz sme začali rekonštruovať celu číslo 4, o rok plánujeme celu číslo 5. Na východnej strane je v húštine zarastený rybník, o ktorom málokto vie. Ten by sme chceli obnoviť aj s pôvodnými druhmi rýb, ktoré tu mnísi chovali.“

Keďže história miesta je vskutku bohatá, uskutočňuje v súčasnosti tím archeológov na Kláštorisku výskum, ktorého cieľom je vytvoriť obrovský archeopark a preniesť tak zážitkovou formou kus dávnej histórie do súčasnej doby. Snímky: archív Petra Ďuricu

ZABUDNUTÉ TAJOMSTVÁ

Kartuziáni viedli veľmi prísny, priam asketický spôsob života a dopriali si len málo svetských radostí. Zachovávali dlhotrvajúce pôsty bez mäsitej stravy, preto jedinou možnosťou, ako dostať do tela proteíny, bola ryba.

Pili veľa vína riedeného vodou, pretože v tých časoch neboli vodovody, ako ich poznáme dnes, a klasická voda predstavovala veľké riziko chorôb. Archeológovia objavili aj ďalšiu zaujímavosť – bronzové knižné kovania. „V stredoveku neboli tlačiarne, mnísi prepisovali knihy na pergamen brkom.

Boli viazané v kožených väzbách a zatvárali sa kovaniami. Ich chrbty boli ošetrené bronzovými plieškami, ktoré spevňovali samotnú väzbu,“ vysvetľuje Peter Ďurica. Je známe, že hlavnou činnosťou mníchov bola okrem prepisovania kníh najmä modlitba.

Práve preto si vybrali Kláštorisko – bolo to odľahlé miesto a podmienky života tam boli náročné. Dokonca sa traduje, že mnísi medzi sebou ani nekomunikovali. Boli však mimoriadne vzdelaní – keďže neboli nikým a ničím rušení, mohli sa naplno venovať štúdiu.

EDUKAČNÁ ZÁHRADA

S Kláštoriskom majú historici veľké plány. „Chceme tiež zrekonštruovať kartuziánsku záhradu s bylinami, ktoré kartuziáni poznali a pestovali. Naším cieľom je, aby sa etablovali v danom prostredí, a keď budú zrekonštruované viaceré objekty, sadenice postupne v záhradkách rozšírime,“ prezrádza Peter Ďurica.

Záhrada má byť zároveň edukačným prostriedkom – približovať ľuďom význam pestovania a spracovania liečivých rastlín. Rozdelená bude na štyri časti: záhon liečivých bylín, záhon relaxačných rastlín a tiež záhony úžitkových a symbolických rastlín.

„Z liečivých rastlín mnísi pestovali napríklad mätu, repík, pamajorán či materinu dúšku. Do budúcna by sme chceli z pôvodných sadeníc predávať pre turistov čaj.“ Relaxačné rastliny v takzvanej záhrade radosti budú slúžiť na osvieženie, potešenie či meditáciu.

Medzi nimi bude napríklad levanduľa, valeriána alebo šalvia. V záhone úžitkových rastlín budú najmä koreniny a zelenina, ktoré sa využívajú v kuchyni, a symbolická záhrada sa týka kresťanskej symboliky.

„Červená ruža predstavuje mučeníkov, biela ľalia čistotu, fialka a sedmokráska pokoru, ďatelina vďaka trojlístkom Svätú Trojicu. Pivóniou sa najčastejšie zdobia oltáre.“

Súčasťou obnoveného komplexu bude aj niekoľko záhrad. Snímka: atchív Petra Ďuricu

ZÁŽITKOVÝ ARCHEOPARK

V lokalite by tiež chceli vyskúšať niečo ako experimentálnu archeológiu. To znamená vykonávať aktivity alebo remeslá, ktoré sa tam robievali v minulosti, a rôznymi experimentmi zistiť, ako sa asi realizovali.

Ide napríklad o vypaľovanie stredovekej keramiky, výrobu skla či stavbu konkrétneho objektu z nejakého materiálu. Veď kto z nás dnes s istotou vie, ako dlho asi vydržala slama na streche domu? V plánoch je tiež dobová kuchyňa.

Návštevníci by si mohli uvariť rôzne kaše či upiecť dobový chlieb alebo perníky, pretože pri archeologických prácach sa podarilo nájsť matrice na medovníky, z ktorých by sa dali spraviť kópie.

Návštevníci by sa oboznámili s tým, ako sa v minulosti písali a prepisovali knihy, ako sa vyrábal atrament alebo z čoho pozostával odev kartuziánov a ako vlastne žili. „Archeopark by slúžil aj na duchovné cvičenia, pretože ide v prvom rade o sakrálnu pamiatku,“ odkrýva Peter Ďurica plány.

„Je tam pekné prostredie, ľudia by mohli načerpať pokoj, boli by na chvíľu odrezaní od sveta, čo môže byť v dnešnej dobe veľmi prospešné.“

LETNÁ ŠKOLA ARCHEOLÓGIE

Milovníci histórie si môžu prísť na svoje už teraz počas letných prázdnin. Na Kláštorisku totiž plánujú zrealizovať letnú školu archeológie určenú širokej verejnosti.

Každý, kto by mal záujem, mohol by si vyskúšať prácu archeológa od dokumentovania nálezov cez fotografovanie, kreslenie, meranie, digitalizáciu, prácu s výpočtovou technikou až po spracovanie a vyhodnocovanie nálezov. To všetko spojené s podnetnými prednáškami a turistikou do Slovenského raja.

„Nosnou témou by bol stredovek a cirkevné dejiny, keďže ide o sakrálnu pamiatku. V ďalšej sezóne by sme chceli takýto projekt zrealizovať aj pre školy. V ostatnej Európe je to bežné,“ konštatuje Peter Ďurica.

A keďže v Slovenskom raji platí vysoký stupeň ochrany prírody, chceli by spolupracovať s národným parkom a priblížiť ľuďom zásady ochrany prírody, čo je dnes veľmi aktuálna téma. 

Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť TU.