Kostol sv. Žofie v Dúbravici získal grant

Obec Dúbravica sa nachádza približne 20 kilometrov juhovýchodne od Banskej Bystrice v údolí riečky Zolná.

V stredoveku patrila šľachtickému rodu Dúbravických, z ktorých rodinného sídla v podobe hradného kaštieľa z 15. storočia je dnes už len chátrajúca ruina.

Druhou pamiatkou na tento rod je práve Kostol sv. Žofie, ktorý našťastie stále stojí a slúži svojmu účelu.

Kostolík dali Dúbravickí postaviť na brehu Zolnej niekedy v 15. storočí ako neveľkú jednoloďovú stavbu s polygonálnou svätyňou a malou kaplnkou na severnej strane lode.

Tá mala podľa všetkého slúžiť ako pohrebná kaplnka tohto šľachtického rodu, no už dlhé obdobie sa využíva ako sakristia.

Podobnú kaplnku nájdeme aj v Ponikách, tam sa však zachovala v pôvodnej podobe.

Región bohatý na stredoveké chrámy
Kostolík v Dúbravici vznikol ako jeden z posledných stredovekých chrámov v tomto regióne, ktorý preslávili známe stavby v neďalekých Ponikách, Čeríne či Zolnej i menej známy kostolík v Hornej Mičinej.

Všetky tieto kostolíky sa takisto môžu pochváliť hodnotnou freskovou výzdobou zo 14. – 16. storočia a predstavujú významnú časť nášho kultúrneho dedičstva.

Interiér kostolíka v Dúbravici bol taktiež vyzdobený nástennými maľbami, pričom k výmaľbe došlo onedlho po dokončení výstavby. Maľby, ktoré boli podľa výsledkov sond nanesené prevažne na už suchú omietku (nejde teda o tzv. pravé fresky), štýlovo predstavujú prelínanie gotického a renesančného slohu. 

Interiér zdobili zrejme až do 18. storočia, keď boli zatreté – a odvtedy sa o nich nevedelo. Na svetlo ich opätovne priniesol až reštaurátorský prieskum, ktorý v roku 2019 realizoval reštaurátor Ján Sikoriak z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.

Ten sondami zachytil maľby na celej ploche interiéru kostolíka vrátane ostení okien a rebier klenieb svätyne a sakristie.

Výskum odhalí viac
Obmedzený rozsah sond zatiaľ neumožňuje bližšiu identifikáciu motívov malieb ani ich umelecko-historické zhodnotenie, keďže odkryté boli prevažne dekoratívne prvky.

Výnimkou je postava muža s mešcom, ktorý zrejme predstavuje Judáša, a dva erby na východnej stene lode po stranách víťazného oblúka, pričom jedným z nich je uhorský kráľovský znak v podobe deleného štítu s brvnami a dvojkrížom.

Fragmenty ďalšieho maľovaného erbu, tentoraz rodu Dubravických, boli objavené na svorníku v sakristii. 

Presnejšiu predstavu o výzdobe kostolíka prinesú nasledujúce mesiace. Vďaka grantu z Nadácie VÚB sa budú môcť maľby odkryť a zreštaurovať.

Kapucínom z Poník a veriacim z Dúbravice sa podarilo zmobilizovať širokú verejnosť a získať v súťaži celkovo 25 615 hlasov, pričom na druhom mieste skončila s tesným odstupom len necelých 200 hlasov neogotická hrobka rodu Rakovských v obci Rakovo (25 438 hlasov).

Celkovo sa do online hlasovania v dňoch od 18. do 31. mája zapojilo viac ako 58-tisíc ľudí.

Víťazstvo nástenných malieb v dúbravickom kostolíku nie je prvým úspechom banskobystrického regiónu v súťaži Nadácie VÚB.

Už v roku 2016 v hlasovaní verejnosti uspel projekt reštaurovania fresiek v gotickom kostolíku v Čeríne, ktorý leží len pár kilometrov od Dúbravice.

V roku 2018 zasa grant vo výške 30 000 eur získala obnova barokového organa v kostole v Španej Doline.