Krstná košieľka ako vyšívané umelecké dielo

„Umenie ma sprevádza už od detstva, vždy som sa zaujímala o kreslenie a všetko tvorivé. Zakaždým, keď som dostala v škole nejakú úlohu, pristupovala som k tomu umelecky,“ usmieva sa Alžbeta Pristašová. „Chodila som na základnú umeleckú školu, do centra voľného času aj na tvorivé dielne, kde som sa učila maľovať na hodváb.“

Preto bolo prirodzené, že zamierila na strednú umeleckú školu. „Tam sa naplno rozvinul môj vzťah k maľovaniu. Popritom som našla záľubu v plátenných taškách. Najprv som na ne začala kresliť fixkami na textil. Mala som z toho radosť nielen ja, ale aj tí, ktorých som nimi obdarovala. Rodina a kamaráti ma motivovali k tomu, že by z toho mohlo byť aj niečo viac ako záľuba.“

Medzi prvé námety, ktoré zobrazovala na taškách, patrili reprodukcie známych umeleckých diel starých majstrov a prírodné vzory. „K týmto motívom mám najlepší vzťah a sú pre mňa ako autorku aj najvďačnejšie.“

Fixky na textil však čoskoro vymenila za ihlu a niť. „Mala som vtedy asi osemnásť rokov. Zaujímavé je, že som nikdy predtým nevyšívala. Moja mama stále žartuje, že som nevedela prišiť ani gombík, a teraz vyšívam takéto veci.“

ROZHODOL KRUH

Alžbeta je momentálne v poslednom ročníku na pedagogickej fakulte, kde študuje výtvarnú výchovu a náuku o spoločnosti.

Dodnes si pamätá na moment, ktorý rozhodol, že ju nadobro zaujalo vyšívanie.

„Bolo to vtedy, keď som u babky našla kruh na vyšívanie. Povedala som si, že by som to mohla skúsiť, tak som vzala do ruky ihlu a niť. A prirástlo mi to k srdcu,“ prezrádza.