Láska je silnejšia ako zlomoc

Slzy očisťujú. A čas lieči. Vraj. Hovorí sa, že zíde z očí, zíde z mysle. Číry nezmysel. Až na tú prvú vetu. Slzy očisťujú. A pripomínajú nám, že sme ešte neprestali byť ľuďmi. Že nie sme na úrovni divej zveri, ani na úrovni neživej veci.

Ján Kuciak ani Martina Kušnírová nám z myslí nezišli. Chvíľka poézie, ktorou si ich RTVS pripomenula večer v pondelok 22. februára, bola dôstojnou spomienkou a stále aktuálnym výkrikom (i výkričníkom) za ich smrťou.

Vražedné výstrely zazneli 21. februára 2018, bolo to týždeň po sviatku svätého Valentína, patróna zaľúbených, snúbencov, manželov.

Po Jánovi a Martine tu toho zostalo veľa nedopovedaného. Ich príbuzní a známi by vedeli rozprávať. Pre nás všetkých sú tu fotky, na ktorých sa usmievajú. Sú mladí a šťastní. Takto si ich budeme pamätať.

Nezabudneme. Nezabudnime. Nesmieme zabudnúť. Oni si spomienku zaslúžia. Herci Matej Marušin a Kristína Kanátová si zosnulú dvojicu počas niekoľkých minút Chvíľky poézie uctili veľmi dôstojne. Podali nielen bravúrny recitačný, ale i pôsobivý herecký výkon.

Režisér Juraj Johanides však pripravil pre divákov niekoľkovrstvovú Chvíľku poézie, ktorá obsahovala dokumentárnu časť – išlo o archívne spravodajské zábery spred troch rokov; ale dotýkala sa i súčasnosti, keď obecný rozhlas vyzýva na sčítanie obyvateľov.

A slová na bráne domu, kde zomreli Ján Kuciak a Martina Kušnírová, budú aktuálne stále: Láska je silnejšia ako zlomoc