LUX communication má 25 rokov

V roku 1993 darovala Konferencia biskupov USA audiovizuálnu techniku viacerým postkomunistickým krajinám. Pre partiu mladých odvážlivcov na Slovensku to bol poriadny adrenalín. Dostali síce do správy drahé kamery a strižne, ale spôsob ich využitia na evanjelizačné účely museli hľadať sami. Bola to priekopnícka a ťažká doba.

19.06.2018
LUX communication má 25 rokov

Lux ako latinský ekvivalent pre svetlo mal byť provizórny názov nového mediálneho spoločenstva. Myšlienkou „Kristus svetlo sveta“ sa v tej dobe inšpirovali aj iné katolícke médiá. / Snímka: archív LUX communication

„Vtedy to bolo dobrodružno-bojové, nevedeli sme, či naše nové evanjelizačné štúdio prežije ďalší deň. Nebola to taká samozrejmá vec ako dnes, že náš program si budú môcť ľudia pozrieť. Zvlášť náročné bolo, že na Slovensku sa menila situácia v STV, po zmene režimu trvalo 10 rokov, kým sa štátna televízia otvorila novým podmienkam. My sme vyrábali hodnotové programy ako napríklad film Nebojte sa o návšteve Jána Pavla II. na Slovensku v roku 1995 a často to išlo do zásuvky,“ spomína jezuita Jozef Bartkoviak. Keď sa v roku 1994 zapojil do tímu, LUX communication už existovalo vyše pol roka. Prišiel ako vyštudovaný inžinier a začínal ako technik, neskôr sa „vyšvihol“ na strihača. Pri strihu sa stretával s režisérmi, ktorí keď videli jeho chuť učiť sa, mnohé veci mu radi vysvetlili.

„Veľa som sa naučil na vlastných chybách, napríklad keď som takmer odpálil mixpult, z ktorého sa mi pred očami začal valiť dym. Bola to príležitosť, akú by som dnes doprial každému z mladých žurnalistov alebo ľudí od filmu, ktorí majú talent, aby mali možnosť prísť do prostredia a zapojiť sa. O čo som mal záujem, to som mohol realizovať. Napríklad aj s mikrofónom na levočskej Mariánskej hore robiť anketu o Svätom Otcovi, zachytiť veci, ktoré sú dnes historické,“ pokračuje Jozef Bartkoviak, ktorý po dvojročnej práci v Luxe odišiel do noviciátu k jezuitom. Dnes je šéfredaktorom slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu v Ríme.

Podobne v Luxe začínali aj mnohí ďalší. Súčasný technický riaditeľ Televízie Lux František Majda bol vyučený murár a jeho prvou „luxáckou“ misiou bolo vykachličkovať nové priestory v Mlynskej doline. Miroslav Šibík bol pre zmenu stavebný inžinier, ktorý mal ale túžbu robiť s hudbou a so zvukom. V Luxe sa dostal za mixpult, hoci najskôr pár mesiacov pracoval len za stravu a ubytovanie, keďže toho veľa nevedel. Dnes sedí za mixpultom už 15 rokov, nahral desiatky albumov gospelovej hudby a zmiešal tisíce televíznych programov. Za 25 rokov prešli cez Lux podobným spôsobom desiatky ľudí, z ktorých viacerí dnes pracujú v iných médiách.

VHS, DVD, TV

V 90-tych rokoch bol obrovský smäd po akomkoľvek kresťanskom mediálnom obsahu. V Luxe sa začali preto nakrúcať dokumentárne filmy, ktoré prinášali príbehy rehoľníkov, gospelových muzikantov, kresťanských umelcov... Tiež sa začali dabovať a šíriť animované a hrané filmy. Na VHS a na DVD nosičoch časom vyšlo viac ako 100 titulov. Pôvodnou víziou Luxu bolo natáčanie vlastných kresťanských programov, ktoré by sa na VHS-kách šírili po slovenských farnostiach, kde by vznikali audiovizuálne farské knižnice. Túto víziu však po rokoch prevalcovala možnosť vyrábania kresťanských programov pre STV, ktorá časom vysielala až 8 relácii z dielne LUX communication. Najznámejšími programami boli Poltón, Lumen 2000, Samson, či univerzitný magazín Šum.

Spoločenstvo pre šírenie hodnôt evanjelia v médiách LUX communication vzniklo v roku 1993. O niekoľko mesiacov neskôr sa k tímu pridal Jozef Bartkoviak (prvý vpravo), dnes jezuita a šéfredaktor slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu. / Snímka: archív LUX communication

Začiatkom nového tisícročia pociťovali tvorcovia v Luxe nutnosť ukázať pozitívne vzory ľudí, ktorí dokázali nezištne obetovať svoj život pre druhých. Tak vznikol cyklus dokumentárnych filmov o slovenských misionároch vo svete Moja misia, v ktorom sa dodnes zmapovalo viac ako 30 osobností z celého sveta. Keď v Česku vznikla v roku 2006 kresťanská televízia, pridalo sa aj LUX communication tvorbou desiatky pravidelných programov. V roku 2008 vzniká na Slovensku Televízia Lux, ktorej spoločníkmi sa stali Konferencia biskupov Slovenska, Saleziáni Dona Bosca a LUX communication. Jeden z iniciátorov tohto projektu Maťo Lišhák spomína na začiatky televízie takto: „Poskytli sme televízii Lux techniku, ľudí, priestory, skúsenosti a vlastne aj názov. Hoci spoločníci televízie sa zaviazali dielo podporovať len počas troch rokov, zámerom bolo udržať projekt kým to len bude možné. Začal sa budovať Klub priateľov televízie Lux a už v tej dobe bolo víziou mať raz 30-tisíc podporovateľov. K týmto číslam sa po desiatich rokoch pomaly blížime.“

Svedectvo stačí

Mediálna stopa LUX communication je pomerne hlboká. Za 25 rokov sa napríklad vyrobilo 190 pôvodných dokumentárnych filmov. Nakrúcalo sa v 50 krajinách sveta od Afganistanu cez Albánsko po USA, od Islandu cez Irak po Madagaskar. Vyrobilo sa 11 krátkometrážnych hraných filmov zo série Bonifác či Fara. Do slovenčiny sa odabovalo 1 575 hraných, animovaných a dokumentárnych zahraničných filmov. Pre STV či pre Televíziu Lux sa doposiaľ vyrábalo 30 pravidelných televíznych relácií, nahralo sa viac ako 30 albumov gospelovej hudby...

Podľa kňaza Juraja Drobného, zodpovedného duchovného pre LUX communication, úlohou je neustále objavovanie nových a efektívnych spôsobov pôsobenia v mediálnom priestore: „Hľadáme a prešliapavame pre Cirkev nové formy ohlasovania evanjelia. Či už sú to diapozitívy a 8 mm film za totality, muzika a televízia na prelome tisícročí, alebo najnovšie blog a Facebook. Nevieme, kam pôjdu sociálne siete, ale vždy sa dá nájsť spôsob, ako ľudí osloviť. Stačí len silné svedectvo a príbeh.“

Marek Poláček