Magdalénka žiari čistými líniami

Počas niekoľkých uplynulých rokov ste sa podieľali na obnove Kaplnky Magdalénka v Horných Kočkovciach. Prečo ste túto umeleckú výzvu prijali? V čom bola pre vás špeciálna?

Výtvarník býva počas svojho „výtvarného“ života často konfrontovaný s výzvami, ktoré buď prijme, alebo neprijme. Keď ma na konci roku 2017 prvýkrát oslovili na spoluprácu hlavní iniciátori obnovy Kaplnky Magdalénka – správca farnosti Horné Kočkovce Miroslav Bilčík a za ich farskú radu Katarína Kmošenová – spočiatku som zvažoval, či túto výzvu prijať. Mal som veľký pocit pokory i zodpovednosti zhostiť sa výtvarných prác a realizácií na kaplnke v zmysle očakávaní zadávateľa. Keďže išlo o pamiatkovo chránený objekt, uvedomoval som si aj potrebnú spoluprácu a koordináciu pri návrhoch a realizácii s pamiatkarmi, v tomto prípade s Máriou Ružôňovou z Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne. No a v neposlednom rade, po vykryštalizovaní riešenia interiéru, to boli konzultácie a schvaľovanie na úrovni Liturgickej komisie Žilinského biskupstva. Keďže vo voľnej tvorbe okrem profánnych tém často uplatňujem sakrálne motívy, prišli po vyšpecifikovaní spolupráce určité podnety a inšpirácie, kvôli ktorým som sa rozhodol túto špeciálnu prácu prijať.

Jozef Vydrnák hovorí, že každé ľudské dielo, sakrálne nevynímajúc, je vždy mozaikou spolupracujúcich ľudí – iniciátorov, organizátorov, remeselníkov, stavebníkov aj výtvarníkov. Snímka: Marek Janičík

Kaplnka sa sto rokov nevyužívala a chátrala. Vedeli ste o tomto sakrálnom objekte aj predtým, než vás oslovili na spoluprácu?

Musím priznať, že hoci bývam v nie veľmi vzdialenej Dubnici nad Váhom, o kaplnke som nevedel. Magdalénku vidieť aj z vlaku pri prejazde púchovskou stanicou, ale v období, keď som tam bol na prvej návšteve, bola skrytá v hustej vegetácii. Teraz, po obnove a primeranom reze drevín, kaplnku dobre vidieť či už zo železnice, alebo z cestnej komunikácie.

Dnes sa využíva na slávenie liturgie a na sobáše. Snúbencov sprevádza vaše zobrazenie biblického výjavu svadby v Káne Galilejskej. Informovali vás, že Magdalénka bude aj sobášna kaplnka?

Farár Miroslav Bilčík to spomínal už pri našej prvej komunikácii. Bol to inšpirujúci okamih. Vznikla idea zobraziť na zadnej stene biblický motív Svadba v Káne Galilejskej v elipsovom formáte, aj s rámom s rozmermi 240 x 370 centimetrov. Návrh rešpektuje v stredovej časti elipsy prienik s obdĺžnikovým obrysom vchodových dverí. Zvolená téma pripomína snúbencom, že Ježiš si s nimi vždy rád sadne za svadobný i rodinný stôl, keď ho manželstvom pozývajú do svojho života. Odkazom na založenie si rodiny a požehnanie detí pokračuje táto myšlienka pri východe z kaplnky, keď zosobášení mladomanželia kráčajú po dlažobnom zobrazení hviezdy z Chrámu Narodenia Pána v Betleheme.
 

Objekt dobre vidieť či už zo železnice, alebo z cestnej komunikácie. Snímka: Marek Janičík

Kaplnka má netradičné trojité patrocínium, ktoré zobrazuje čelný obraz. Ktorými symbolickými prvkami ste spojili všetkých troch patrónov kaplnky?

Kaplnka je zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie, sv. Augustínovi a sv. Márii Magdaléne. Valená klenba je v prednej časti napojená na obdĺžnikovú oltárnu stenu. Tento tvar – zvislý obdĺžnik v hornej časti oblúkovito zakrivený – sa stal základným prvkom pri modelovaní trojkompozície oltárneho obrazu. Vnútri navrhnutého vonkajšieho rámu oltárneho obrazu vznikli ďalšie tri vnútorné, tvarovo odvodené rámy s obrazovými plochami, do ktorých boli technikou olejomaľby realizované maľby patrónov kaplnky. Nanebovzatie Panny Márie je v strede kompozície, pričom v päte tohto obrazu sme sa snažili vytvoriť neutrálnu plochu na umiestnenie svätostánku, obrysovo v tvare rámovania oltárneho obrazu. 

Ako je výtvarne realizovaný svätostánok?

Kovový svätostánok som sa na odporučenie farára Miroslava Bilčíka snažil navrhnúť s dvomi na sebe ukotvenými dvierkami. Vnútorné – s priehľadným sklom, vonkajšie – s podsvietenou vitrážou s motívom Baránka. Pri úplnom otvorení vonkajších dvierok vidíme vnútorné dvierka s priehľadným sklom. Pri celodennej adorácii je Oltárna sviatosť vystavená na poklonu vnútri svätostánku a zobrazuje sa nám pri otvorených vonkajších dvierkach cez priehľadné sklo vnútorných dvierok. Takáto idea svätostánku bola dosť náročná pri výtvarno-konštrukčnom navrhovaní. Chcem sa srdečne poďakovať za konzultácie, spoluprácu a vynikajúcu realizáciu svätostánku Petrovi Koňuchovi z Praznova. Doplním, že tvarovo s oltárnym obrazom a svätostánkom korešpondujú aj  bočné podsvietené vitráže s motívmi Ukrižovania a Večného svetla.

Dominantnou maľbou je zobrazenie Panny Márie. Evidujete si, koľko malieb s mariánskou tematikou ste už vytvorili?

Motívy Panny Márie, Panny Márie s Dieťaťom Ježišom, Svätej rodiny, Panny Márie so sv. Jozefom, Sedembolestnej, Panny Márie Pomocnice a mnoho ďalších variácií som začal v tvorbe uplatňovať v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. V tých časoch som bol autorom po tridsiatke, ktorý pre seba a svoju tvorbu objavil čiaru, linearitu predeľujúcu časové úseky alebo rezy zobrazovanej témy, skratku, symbol, znak... Bolo to obdobie nadšenia pre takýto lineárny rukopis. Doteraz ma teší, že odvtedy majú v mojich maľbách, kresbách, grafikách či dvoj- alebo trojrozmerných objektoch veľký podiel sakrálne témy, zvlášť mariánske. V tom období vznikla dnes už pre mňa ikonická skratka Panny Márie s Dieťaťom Ježišom, ktorá sa po viacerých redukciách v mojom čiarovom rukopise dá vyjadriť pomocou piatich zakrivených línií. Tento čiarový prístup som uplatnil aj v kaplnke.

V čom je zobrazenie Panny Márie v Kaplnke Magdalénka výnimočné?

Pri zobrazovaní Panny Márie na oltárnom obraze som sa snažil ísť opäť cestou čiary. Usiloval som sa minimalizovať počet línií potrebných na vyjadrenie daného obsahu, avšak s rešpektovaním dobrej čitateľnosti pre každého návštevníka kaplnky. Rovnako to bolo i pri bočných patrocíniách a pri transformovanom kresbovom zobrazení Božského Srdca Ježišovho a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie vo vonkajších vežových výklenkoch kaplnky. Pri voľnej tvorbe v ateliéri – i na mariánsku tému – rád pristupujem k minimalistickým skratkám, využívajúcim a apelujúcim najmä na predstavivosť a fantáziu vnímateľa diela.

Na zadnej stene je biblický motív Svadba v Káne Galilejskej v elipsovom formáte. Snímka: Marek Janičík

Prečo ste zvolili závesné obrazy?

Na základe odporúčaní pamiatkového úradu. Pri sondách urobených v rámci výskumu pred obnovou kaplnky neboli v jej interiéri zistené žiadne nástenné maľby. Bola preto dohodnutá biela maľovka stien, s výzdobou vo forme závesných obrazov.

Kaplnka Magdalénka sa dostala do súťaže o titul najkrajšej obnovenej pamiatky. Vzhľadom na veľkých súperov je to obrovský úspech. Vnímali ste priazeň ľudí nielen pri obnove kaplnky, ale aj pri nominácii a hlasovaní?

Nomináciu vnímam ako veľké poďakovanie širokému spektru ľudí, ktorí prispeli, každý svojím kamienkom či kamienkami, do finálneho obrazu a výsledku obnovenej kaplnky. Každé ľudské dielo, sakrálne nevynímajúc, je vždy mozaikou spolupracujúcich ľudí – iniciátorov, organizátorov, remeselníkov, stavebníkov aj výtvarníkov. Nominácia kaplnky je teda ocenením každého známeho, či len Bohu známeho dobrodinca, ktorý akýmkoľvek spôsobom prispel k tomu, aby sa obnovená Kaplnka Magdalénka zaskvela v plnej kráse. Nech jej obnovenie a zachovanie pre budúce generácie slúži na slávu Božiu.