Menej slov, ale veľkolepý príbeh

Kateryna Mikhalitsyna píše podmanivé, vľúdne príbehy zo života v prírode tak, že u detského čitateľa majú veľmi pozitívny ohlas. Písaný príbeh nemusí byť pre detské hlavičky vždy dostatočne zrozumiteľný. Deti majú radšej veľké knihy plné obrázkov a farieb.

Vďaka nim začne pracovať ich fantázia a príbeh je hneď zrozumiteľnejší. Menej slov tak vytvorí veľký príbeh na pozadí veľkolepých ilustrácií. Ukážkou takéhoto literárnoumeleckého tvorivého spojenia Kateryny a Oksany je zbierka knižiek Kto rastie v parku, Kto rastie v sade a Kto rastie v lese.

Snímka: IKAR

Príbehmi trilógie sprevádzajú deti zvieratká, ktoré putujú lesom, spoznávajú ho a objavujú. Na svet nazerajú akoby detskými očami, zvedavými a plnými očakávania. Primárnou myšlienkou príbehov z troch knižiek je naučiť deti rozpoznávať druhy stromov, no autorka rozvíja aj ďalšie línie.

Najvýraznejšou z nich je spoznávanie seba samého. Napríklad v knihe Kto rastie v parku sa deti zoznámia s klíčkom, ktorý sa snaží zistiť, na koho sa podobá, kým sa v budúcnosti stane, ale aj kam vlastne patrí.

Snímka: IKAR

Príbeh môže deti naučiť aj mať oči otvorené a hľadať spôsoby, ako pomôcť iným, popasovať sa so situáciou či čeliť nástrahám lesa, ako sa to stane vďaka príbehu o jazvečíkovi, ktorý sa vydá na potulky po stretnutí s obhorenou šiškou a snaží sa zistiť, či je les v ohrození.

Pútavé, a najmä poučné príbehy v knihách týchto detských autoriek pomôžu rodičom naučiť ich deti milovať nielen mamku, ocka, blízkych, ale aj zvieratá, stromy, rastliny. A navyše – kedy sme sa naposledy tak spolu zamysleli nad tým, čo nám chce príroda povedať a aké znamenia, ktoré prehliadame, nám dáva?

Snímka: IKAR