Na hrade Ľubovňa otvorili výstavu obrázkov s náboženskou tematikou
Na Ľubovnianskom hrade sprístupnili celosezónnu výstavu o kráse farbotlačí. Okrem originálov sa tam návštevník oboznámi s históriou, ikonografiou, svätcami či zobrazovaním svätých.
Aktuálna výstava na hrade Ľubovňa ponúka návštevníkom pohľad na vzácne diela farbotlačí. Snímka: archív Ľubovnianskeho múzea
Obrázky s náboženskou tematikou – farbotlače a olejotlače, majú početné zastúpenie v zbierkových fondoch slovenských múzeí. Doteraz im bola venovaná iba okrajová odborná pozornosť a prezentácia.
„Aj v zbierkovom fonde Ľubovnianskeho múzea sa nachádza bohatá kolekcia obrázkov, ktorú predstavujeme verejnosti prostredníctvom výstavy a katalógu,“ hovorí kurátorka výstavy Monika Pavelčíková.
História tlačených obrazov – farbotlačí a olejotlačí, siaha do polovice 19. storočia a súvisí s rastúcimi úspechmi v rozvoji tlačiarenskej technológie a v začlenení jej produkcie do komerčného sektora.
Prvú farebnú tlač vykonal v roku 1826 Alois Senefelder. Tlačené farebné obrazy sa stali náhradou vysokého umenia, ktoré bolo predtým dostupné iba majetným vrstvám. Reprodukcie obrazov sa najskôr objavili v malomestskom prostredí - v sedliackych chalupách a v robotníckych bytoch.
Ikonografia farbotlačí z 19. storočia nadviazala po stránke obsahovej a formálnej na tradičné zobrazenia, so zreteľom na estetické cítenie malomestských a dedinských odberateľov.
„Okrem estetických požiadaviek bol tiež dôležitý aj aspekt náboženský, sociálno-ekonomický a ekologický. Masovosť produkcie a rastúci blahobyt spoločenstva podnietili široký okruh odberateľov tlačených farebných obrazov,“ uvádza Pavelčíková.
Mariánsky kult
Analýza motívov vyskytujúcich sa na obrazoch ukazuje, že svetské umenie nebolo široko reprezentované. Náboženské motívy nadväzovali na staré vzory. Medzi nimi boli stále populárne zobrazenia z 18. storočia - Bolestnej Matky podľa Carla Dolciho a Ecce homo podľa Guida Reniho a tiež Sixtínska Madona podľa Raffaela.
Pred prvou svetovou vojnou nebolo veľa reprodukcií diel veľkých maliarov, ktoré by boli určené pre masových klientov.
V katolíckej tradícii mal dôležitú úlohu kult Panny Márie, ktorý bol predstavený v niekoľkých verziách. Výjavy zo života Panny Márie, napríklad Zvestovanie, Korunovanie, Usnutie, alebo spojené s miestami kultu, či s výlučným ikonografickým typom - Bolestná, Ustavičnej pomoci, Ružencová, Škapuliarska.
Tiež zobrazenia Matky Božej s malým Ježišom alebo trpiacej Matky s mŕtvym Synom ako Pieta.
„V katolíckej tradícii boli reprezentované aj zobrazenia patrónov. Medzi obrazmi v katolíckych domoch významnú pozíciu zaujali zobrazenia pútnických miest a ich svätých patrónov, kostolov, a tiež obrazy so zobrazením histórie pútnického miesta.
Obrazy sa často vešali v pároch ako pendant, napríklad v polovici 19. storočia to boli obrazy Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Nepoškvrnené Srdce Panny Márie,“ uviedla kurátorka výstavy.
Motivácia k púťam
Výstava na hrade Ľubovňa má nevšedný názov – Do naha, a otvára letnú turistickú sezónu. „Ľubovnianske múzeum - hrad v Starej Ľubovni už tretím rokom pripravuje výstavy výhradne z materského zbierkového fondu múzea.
Po úspešných výstavách v minulosti sme sa rozhodli predstaviť vzácnu kolekciu farbotlačí. Ide o výtvarné diela, ktoré sa zbierali za ostatných 62 rokov.
Téma pútnictva je aj dnes mimoriadne aktuálna a atraktívna, tak sme chceli návštevníkom ponúknuť výstavu, ktorá by ich ako pútnikov previedla devocionáliami - ich umeleckým a duchovným významm, a tiež možno motivovala k návšteve pútnických miest,“ prezrádza o zámere výstavy riaditeľ múzea Dalibor Mikulík.
„Myslíme, že sme zvolili viac ako aktuálnu tému, keďže s procesom tlače sa stretávame na svojich pracoviskách, ale aj v každodennom živote.
Predstaviť verejnosti ako vyzerali historické tlače s liturgickým motívom považujeme nielen za prezentáciu a odkrytie krásy tohto remesla, ale aj poslanie duchovného rozmeru týchto umeleckých diel,“ dodáva.
Výstava v Ľubovnianskom múzeu na hrade v Starej Ľubovni potrvá do konca septembra.