Najväčšie problémy súčasného kresťanstva

Problém zjavnej civilizačnej a kultúrnej krízy, ktorá sa prejavuje už dlhšie opúšťaním pevných zásad ochrany života a ľudskej dôstojnosti v takzvanom „západnom“ svete, stáva sa akútnym a zasahuje dnes aj do kultúry a mravov nášho národa.

Boh alebo nič

Kríza rozvoľňovania mravov a náboženských tradícií v Európe, ktorú si dobre všimol už Michail Fjodorovič Dostojevskij a s obavami posudzoval ešte pred druhou svetovou vojnou Oswald Spengler i na Slovensku dobre známy taliansky umenovedec Giovanni Papini, či neskôr ruský spisovateľ Alexander Solženicyn, dnes sa odohráva aj mimo tradičnej Európy, avšak s podstatne inými dôsledkami v takzvanom „treťom svete“, ktorý prestáva byť v kultúrnom a náboženskom ohľade čoraz menej „tretím“ svetom a svojou kultúrnou potenciou je pripravený stať sa rovnocenným nástupcom i náhradou demoralizovaného „Západu“.

O tejto pripravenosti svedčí nástup afrických a amerických osobností do dôležitých pozícií v Organizácii Spojených národov a vo Vatikáne, ako aj účasť týchto krajín na rozvoji globálne poňatej sociálnej filozofie alebo filozofickej sociológie.

Takýto je aj prínos kardinála guinejského pôvodu Róberta Saraha, emeritného prefekta Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí a autora kľúčového diela Boh alebo nič, z ktorého čerpá aj Ján Maršálek pri argumentácii danej témy.

Dôkazom presunu ťažísk historicko-filozofickej diagnostiky sú aj práce amerického filozofa, politického publicistu a poradcu amerických prezidentov Patricka Buchanana, ktorý v najvýznamnejšom diele Smrť Západu hodnotí oslabenie životaschopnosti západnej civilizácie z rovnakých – totiž kresťanských pozícií.

Dnešný stav je podľa neho výsledkom postupného podkopávania vekmi budovaných ideových základov Európy a svoje vykonali aj veľmi krátkozrakí teoretici marxizmu a propagátori takzvaných kultúrnych revolúcií (Lukács, Gramsci, Mao alebo Lunačarskij) už v minulom storočí.

O pomalom presune poznávacích, filozofických, kultúrnych aj tvorivých ťažísk na iné kontinenty svedčí aj veľmi aktuálne dielo kórejsko-nemeckého filozofa, teológa, psychológa a kultúrneho teoretika Byung-Chul Hana, ktorý v diele Vyhorená spoločnosť posudzuje proces rozpadu západnej kultúry a oslabenie životaschopnosti západnej spoločnosti ako následok strácania viery, po ktorom nasleduje celkom zákonitý pád do tvorivej sterility a duchovnej prázdnoty.

Už sama informácia a uvádzanie diel týchto najvýznamnejších autorov do nášho prostredia predstavuje obrovský prínos Maršálkovej knihy.

Osobitný význam má však najmä to, že diskrétnou formou zdôrazňuje oblasti, ktoré sú špecifické pre našu krajinu, keďže tá sa skoro pol storočia musela boriť a doslova brodiť v násilne zavádzanom svetonázorovom marxistickom marazme.

Kresťania i nekresťania v postkomunistických krajinách sú na dlhé roky poznačení neprirodzeným vnucovaním fantazmagorických názorov marxistických filozofov a umenovedcov a majú teda nejeden svetonázorový problém navyše.

Domáce pramene

Na podporu svojho básnického „znepokojenia“ svetovou kultúrnou a morálnou krízou siaha autor aj po domácich prameňoch a autoroch (Ján Chryzostom Korec, Milan Ďurica, Viliam Judák, Marián Gavenda).

Problém pritom exponuje nie ako problém našej kultúry, ale jav, ktorý nemožno ani u nás ignorovať, keďže má evidentný dosah na slovenského človeka a jeho kultúru. Pretože v súčasnosti už nejde iba o to, ako žiť, ale čoraz viac ako vôbec prežiť.

Aj preto autor neváha nazvať Európu (spolu s našou krajinou tonúcou v jej bahniskách) azda až príliš príkro a nadnesene, prorocky výstražne, „pustou krajinou“ a našu spoločnosť „chorou spoločnosťou“.

V súčasnosti si robí zálusk na jej budúcnosť celý zástup zjavných aj skrytých „démonov“: démon ateizmu; démon svojvôle (keď človek vymení slobodu za despotizmus); démon zrady (kozmopolitizmus namiesto vlastenectva); démon individualizmu (v záujme pôžitku človek siahne vražednou rukou aj proti počatému životu); démon demokracie (skazonosný klam, že pravdu určuje väčšina); démon pokroku (staré primitívne heslo, na ktorom si zlomili krk už komunisti); démon ekonomizmu (ktorý sa napokon prezentuje iba pustou, vycicanou a spálenou krajinou); démon formalizmu (spoločnosť žijúca vo vynútenej konformite speje k všeobecnému ohlúpnutiu).

Formovanie duchovného profilu

Maršálkova Spoločnosť bez svetla je prepotrebná, ľahko čitateľná knižka o najväčších problémoch súčasného kresťanského sveta.

Je napísaná štylisticky brilantne, v obsahovej zhode s podaním dnešných najvýznamnejších kresťanských mysliteľov a pastierov zodpovedných za formovanie duchovného profilu ľudí v prudko sa meniacom svete. Autor nastolené problémy presne číta, tvorivo osvojuje a s citom aktualizuje.