Nepotreboval si vymýšľať kriminálky

Krátku prózu Anka objavili v pozostalosti Mila Urbana (24. 8. 1904 – 10. 3. 1982). Nie však po spisovateľovej smrti, ale až keď odišla do večnosti aj jeho manželka Žofia.

„Kým mama žila, doma sme sa toho nechytali. Mama umrela v roku 2009, mala sto rokov. Keď sme robili poriadok v otcových pozostalostiach, našiel som v písomnostiach aj túto poviedku,“ približuje Cyril Urban (85), syn spisovateľa Mila Urbana.

„Našiel som tam aj román Zelená krv, ktorý vyšiel knižne v roku 1970. Otec do knihy poukladal na stroji písané doplnky. Pri tom, ako si čítal už vytlačenú knihu, napísal všetko, čo mu napadlo, že by tam ešte malo byť. Všetko zabalil do obálky, previazal motúzikom a predpokladám, že čakal, že možno niekto príde a bude to chcieť vydať znova.“

Cyril Urban hovorí, že jeho otec bol mimoriadne dôsledný, čo sa týka akýchkoľvek písomností a dokladov. „Zachoval si všeličo možné. V pozostalosti je napríklad aj pokladničný blok, ktorý si odložil, keď si kúpil písací stroj.“

VÝNIMOČNÁ ANKA

Dej prózy Anka, ktorá vyšla vlani v Spolku svätého Vojtecha, sa odohráva v 15. storočí. „Historický motív ma veľmi prekvapil, lebo otec s ním nikdy nepracoval. Aj z toho hľadiska je poviedka zaujímavá. Teším sa, že v Spolku svätého Vojtecha privítali vydanie tohto diela. Anka vyšla pri príležitosti 120. výročia narodenia môjho otca.“