Newman uvažuje o autenticite viery

Možno aj takto skratkovito a vyumelkovane by sa dala zhrnúť osnova príbehu o jednej z najvýznamnejších konverzií za posledné storočia, keď sa známy oxfordský profesor, uznávaný anglikánsky kňaz a teológ John Henry Newman (1801 – 1890) rozhodol stať rímskym katolíkom.
Tento zaujímavý príbeh dal do pohybu udalosti, ktoré sa neskôr stali dôvodom napísania jeho osobného svedectva a ktoré práve vychádza v Spolku svätého Vojtecha v novom slovenskom preklade Apologia pro vita sua, s podtitulom Prehľad mojich náboženských názorov.
Zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás
Už vďaka samotnému faktu, že Newmanova Apologia pro vita sua má byť svedectvom o konverzii, čitateľovi isto napadne iné významné osobné svedectvo obrátenia z raných čias kresťanstva – Vyznania sv. Augustína. Ale netreba sa unáhliť pri porovnávaní týchto dvoch kníh.
Ten, kto prečítal Vyznania by azda čakal, že za iným osobným príbehom viery spísaným do knižnej formy bude nemenej pútavé, azda aj patrične romanticky ladené rozprávanie postavy z viktoriánskeho Anglicka, džentlemana, ktorý kráčal za svojím snom a napísal o jeho naplnení dlhú milostnú báseň.
Nuž, nie je to tak.
Život autora Apológie bol síce hnaný silným a vášnivým princípom, ale nebola to láska z románov a básní. Bol to strohejší a pre mnohých aj nudnejší dôvod – pravda.
Ako píše v úvode do tohto diela svetoznámy odborník na Newmana Ian Ker, jeho myseľ zaujímala a hnala jediná vec – „nasledovať pravdu, nech už ju povedie kamkoľvek“ (38).
Preto už tento fakt naznačuje, že čitateľ Apológie nemôže čakať duchovné dejiny duše, ktorá sa zaľúbila do Boha, ako skôr zdôvodňovanie teologických postupov, ktoré privádzali Newmana krok za krokom k pravde v Katolíckej cirkvi.
A ani hlavný dôvod na vydanie osobného svedectva o nádeji v jeho živote nebol romantický.
Newman sa nerozhodol opísať svoje teologické cesty za pravdou ako spomienky obľúbeného a uznávaného mudrca na dôchodku (Apológiu písal ako 63-ročný) na žiadosť širokého kruhu svojich žiakov a stúpencov v duchu Ratzinger Schülerkreis. Išlo skôr o opačný dôvod.
Utrápený a osamotený Newman sa musel brániť voči provokáciám a obhajovať dôvody svojho najvážnejšieho rozhodnutia.
Celý príbeh spojený s Apológiou spustil profesor a spisovateľ Charles Kingsley (1819 – 1875), ktorý v niekoľkých článkoch obvinil katolíkov všeobecne a aj Newmana osobne z „prefíkanosti“, ktorá nemá nič do činenia s pravdou.
Newman zareagoval na verejné osočovanie a rozhodol sa ponúknuť obhajobu svojich postojov vo viacerých pamfletoch, ktoré vychádzali samostatne.
Potom boli všetky vydané dohromady v roku 1864, no po rozhodnutí vypustenia dvoch kontroverznejších častí a úprave ostatných bola Apologia pro vita sua opätovne vydaná v roku 1865.
Slovenský preklad anglistu Martina Kubuša ponúka definitívnu verziu v piatich kapitolách s predslovom a poznámkami. Pridaný je ešte aj úvod Iana Kera, prílohy a dodatočné poznámky.
Úspech a význam Apológie
Apológia znamenala po ťažkých momentoch v Newmanovom živote návrat záujmu o jeho osobu a veľký úspech samotnej knihy. A to nielen medzi katolíkmi, ale aj medzi anglikánmi.
Všeobecne sa prijalo, že Newman očistil svoje meno, vyvrátil Kingsleyho námietky, ako aj intelektuálne obhájil katolícku vieru, ktorá si dovtedy v anglikánskom prostredí zakúšala iba výsmech a pohŕdanie.
Všeobecný úspech Apológie potvrdila recenzia v Saturday Review, ktorá ponúkla kultivovaným spôsobom laudáciu nielen na dielo, ale aj na jej autora ako na „jedného z najlepších majstrov jazyka“ a ktorého „sila logiky takmer nemá seberovného“ a ktorý ovplyvnil anglické myslenie viac ako ktorýkoľvek z jeho súčasníkov.
Ak aj bola táto recenzia prehnane pochvalná, väčšina iných uznala Newmanovu čestnosť a úprimnosť.
Ker dodáva, že Apológiou si „autor zabezpečil reputáciu významného literáta“ a podiel jej významu vidí v jej pokojnom tóne napriek polemickému charakteru: „Autor sa nám prihovára v konverzačnom, občas dokonca hovorovom duchu“ (39).
Apológia je nielen intelektuálnou autobiografiou, ale aj kvalitným teologickým dielom, ktoré podnieti premýšľanie o autenticite viery súčasného čitateľa.
Newman, ktorý si musel obhájiť svoje náboženské presvedčenie, nie je až taký vzdialený dnešným časom, keď sa čoraz viac od veriaceho kresťana očakáva práve pokojná, no pritom odvážna racionálna argumentácia.
Ak Newman dokázal jednou knihou osloviť tvrdých anglikánov, povzbudiť utiahnutých katolíkov, a pritom potvrdiť svoju intelektuálnu integritu s pokorou, potom jeho Apológia môže byť cenným, ba priam povinným čítaním v knižnici každého úprimného a vášnivého hľadača pravdy.
O to viac, že jeho samého pravda priviedla až k svätosti.
Autor teológ a prodekan Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku
Recenzovaná kniha: John Henry Newman: Apologia pro vita sua. Prehľad mojich náboženských názorov. Spolok svätého Vojtecha, Trnava, 2019. Z angličtiny preložil Martin Kubuš.