Nežné indiánske vyznanie

Malý strom a jeho starý otec mysleli po indiánsky.

Malý strom je šesťročný chlapec, sirota, ktorého si vzali do opatery starí rodičia, Indiáni. Žijú v horách a nepotrebujú toho veľa.

Vnuka vychovávajú s overenou indiánskou múdrosťou a nepoužívajú pri tom veľa slov, lebo starý otec hovorí, že „keby bolo menej slov, na svete by bolo oveľa menej nedorozumení“.

Učia ho milovať („Nemôžeš ľúbiť ľudí ani Boha, ak nerozumieš ľuďom ani Bohu“), dávať dary („Indiáni nedarujú dar dovtedy, kým to nemyslia vážne, a robia to z určitého dôvodu“), poznať minulosť („Keď nepoznáš minulosť, tak nebudeš mať budúcnosť. Ak nevieš, kde tvoji ľudia kedysi boli, tak nebudeš vedieť, kam idú“).

Ale nezabúdajú ani na praktický život, lebo vedia, že Malý strom sa musí naučiť čítať, písať, počítať a pracovať.

Na prvý pohľad jednoduchý, v skutočnosti však nesmierne hlboký, pravdivý poetický príbeh predstavuje osud indiánskeho chlapca a prostredníctvom neho načiera do neľahkej histórie pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky, ktorí boli zdecimovaní a obratí o svoju kultúru.

Okrem majstrovsky vystavaného príbehu treba oceniť kvalitu slovenského prekladu, ktorý vynikajúco zvládol nielen originálny rozprávačský štýl, ale aj náročný preklad názvov rastlín, zvierat, prírodných úkazov a ďalších reálií, nerozlučne spätých so životom Indiánov.

Obracajúc stránky tohto indiánskeho vyznania, ovládne vás túžba kráčať bosý a cítiť zem pod nohami, obliecť si jelenicové šaty a nechať sa unášať vetrom. Celý čas budete mať na perách úsmev a cítiť láskavé, nežné objatie.

Forrest Carter: Malý strom, Preklad: Jarmila Samcová, Artforum, Bratislava 2006