O Anne Kolesárovej vznikol prvý film

Vo filme nie sú žiadne dialógy, je však sprevádzaný zvukovými efektmi, ruchmi a filmovou hudbou.

„V mainstreamovej kinematografii, predovšetkým v americkej produkcii, sa mnohokrát stretávame s prípadmi, keď film stráca svoj primárny charakteristický znak, prestáva rozprávať obrazom – slovo je postavené na piedestál na úkor obrazu.

Film však nie je rozhlasová hra, preto pracuje s dialógom veľmi opatrne. Nechcel som teda vytvoriť film, v ktorom budú prevládať ‚hovoriace hlavy’. Nakoniec som prestal uvažovať v intenciách dialógu a dospel som k názoru, že dialóg v tomto prípade jednoducho nie je potrebný. Náš film rozpráva obrazom,“ uvádza režisér Tibor Koškovský.

Autori chceli stavať najmä na Anninej každodennosti, všednosti a na sviatostnom živote, v ktorom sa prejavila jej oddanosť, vernosť a viera v Boha. „Robili sa mnohé kompromisy. Zámerom však nebolo natočiť realistický, naturalistický film. Anna Kolesárová, mučeníčka čistoty je umelecký poetický film,“ tvrdí Tibor Koškovský.

„Ako hovorí veľký antický dramatik Aischylos: ‚Čestná smrť je viac ako nečestný život’. Anna Kolesárová sa čestne postavila za čistotu, za hodnotu, ktorej v dnešnom pozemskom svete mnohí nedokážu porozumieť, pretože sú zaslepení klamlivosťou pohlavnej túžby, ilúziou krátkodobého pôžitku.

Svet, v ktorom vládne pseudoláska, tento nádherný príbeh potreboval.“

Pod časovým stresom
Tibor Koškovský, ktorý je podpísaný aj ako scenárista, zvukár, strihač a kameraman, priznáva, že na jedného človeka to bolo veľa funkcií:

„Nebudem klamať, mal som strach, či sa to všetko dá zvládnuť. A bolo to fyzicky aj psychicky náročné. Počúval som však svoju intuíciu a snažil som sa vzhľadom na konkrétnu situáciu urobiť len to najlepšie pre vznik umeleckého diela.

Bol som len nástrojom. Určite nešlo o egoistické maniere a sebapresadzovanie. V tomto prípade to pomohlo urýchliť priebeh postprodukcie (spracovanie natočeného materiálu, kompletizácia filmu) a aj vďaka tomuto rozhodnutiu film stihol nadobudnúť finálnu podobu do slávnosti blahorečenia.“

Celkovo mali na vytvorenie filmu málo času.
„Niekedy koncom júla som napísal prvú verziu scenára, v polovici augusta sme ho s Marekom Mokošom a Petrom Weincillerom upravili do finálnej podoby a o týždeň nato sme už točili.

Dôležitú úlohu pritom zohrala Adriana Čurajová, ktorá mala na starosti produkciu filmu. Na postprodukciu (strih, zvukové efekty, ruchy, výber filmovej hudby, color grading) som mal týždeň,“ uvádza režisér.

Film napokon odovzdali v piatok večer, blahorečenie a premiéra filmu boli v sobotu 1. septembra.

Narodená pre tento deň
Hlavná úloha bola zverená Anninej rovesníčke Márii Kaščákovej.

Režisér si ju vybral vďaka jej vyžarovaniu: „Ako sa vraví, oči sú bránou do duše. Predstaviteľka Anny nás zvábila práve očami, z ktorých iskrí nevinnosť, jemnocit, pokora a čistota.“

To, že bude hrať novú blahoslavenú, sa Mária podľa vlastných slov dozvedela 20 minút pred natáčaním; pôvodne mala byť jedným z dievčat predstavujúcich Annine kamarátky.

„Keď mi povedali, že budem hrať Anku, bola som v šoku, ale zároveň som vedela, že to odo mňa chce Boh. Cítila som sa veľmi nehodne, pretože Anka bola stále mojím vzorom. Už od svojich štrnástich rokov som chodievala na púte do Vysokej nad Uhom.

Robievala som tam aj animátorku, rozprávala som mladým o Anke, o jej živote, o kráse čistoty,“ priznáva Mária, ktorá študuje hru na husliach a predtým nemala väčšie herecké skúsenosti.

Pred natáčaním aj počas neho sa celý čas modlila: „V duchu som recitovala žalmy, modlitby k Duchu Svätému, k Panne Márii. Odovzdala som sa v tento deň Bohu ako Matka Tereza, ktorá hovorila, že chce byť ceruzkou v Božej ruke. Bola som len tou ceruzkou, ktorú Boh použil na stvárnenie svojej milovanej Anky.“

Ráno pred natáčaním bola adorovať v Dóme svätej Alžbety, stihla aj svätú omšu. Deň predtým dokonca zašla na svätú spoveď, hoci vtedy ešte nevedela, že bude hrať hlavnú úlohu. Podľa mladej ženy si ju Boh takto pripravil, aby počas hrania bola čistá.

„Počas celého natáčania, pri každej scéne, som cítila, akoby to hral niekto za mňa. Viem, že Anka bola pri mne, viem, že niektoré scény odohrala za mňa. Keď nás prišiel pozrieť otec Pavol Hudák a uvidel ma, povedal mi slová, na ktoré nikdy nezabudnem: Ty si sa narodila pre tento deň. Mala som slzy v očiach.“

Mária sa modlí, aby každý, kto uvidí film o Anninom živote, zmenil k lepšiemu svoj vlastný.

„Som vďačná Bohu, že som mohla poslúžiť a hrať Anku. Nech sa oslávi meno Ježiša, Márie a Jozefa, ktorých mená dozneli na jej perách, keď zomierala,“ uzatvára mladá žena.