Obdarúval nás múdrosťou a láskou

Dvadsiateho prvého novembra minulého roka odovzdal svoju nesmrteľnú dušu do rúk nášho nebeského Otca profesor Jozef Šimončič (18. jún 1928, Dechtice – 21. november 2020, Trnava). Katolícke noviny vám ponúkajú spomienku na túto vzácnu osobnosť.
Tomáš Čmehíl 09.01.2021
Obdarúval nás múdrosťou a láskou

Profesor Jozef Šimončič v Ríme. Snímka: archív rodiny Jozefa Šimončiča

Obdivuhodný človek, archivár, historik a univerzitný profesor Jozef Šimončič sa narodil 18. júna 1928 v Dechticiach. Spolu so štyrmi súrodencami vyrastal v rodine otca, poľnohospodárskeho a lesného robotníka Štefana a matky Filomény, rodenej Mikušovej.

Dňa 24. augusta 1962 sa oženil s manželkou Leokádiou, rodenou Kačmarčíkovou, s ktorou má deti Jozefa a Janu.

V rokoch 1934 - 1939 navštevoval rímskokatolícku ľudovú školu v rodných Dechticiach. Po ročnom štúdiu na Štátnej meštianskej škole v Chtelnici navštevoval v rokoch 1940 - 1943 Biskupské gymnázium v Trnave. V gymnaziálnych štúdiách pokračoval v Piešťanoch a v Ružomberku.

Po maturite odišiel v roku 1948 študovať na Filosofický ústav Tovaryšstva Ježíšova v Děčíne nad Labem. Keďže chod tohto ústavu bol v roku 1950 násilne zrušený v rámci Akcie K, Jozef Šimončič štúdium filozofie nedokončil.

Pre hlbokú vieru a silné kresťanské presvedčenie bol nútený v rokoch 1950 - 1954 absolvovať v Komárne vojenskú službu v 54. PTP.

Archívne pôsobenie

Od 1. novembra 1954 do 11. júna 1992 pôsobil ako mestský archivár a po územnej reorganizácii v roku 1960 aj ako riaditeľ Okresného archívu v Trnave. V osobných rozhovoroch si často spomínal práve na tieto obdobia. No ako ďalej dodával, čakalo ho veľa namáhavej práce.

Po nástupe do archívu našiel dokumenty po zemi, na povalách, všade vládol zmätok a neporiadok. Prvých šesť rokov od nástupu do mestského archívu bol jeho jediným pracovníkom. Za toto obdobie dokázal od základu usporiadať, vyčistiť, roztriediť a uložiť do krabíc archívne dokumenty.

Usporiadal daňové a účtovné oddelenie, dal štruktúru a členenie vzácnemu fondu: Magistrát mesta Trnava. Všetky tieto a iné samostatné fondy detailne opísal a vydal Sprievodcu po fondoch a zbierkach. Po územnej reorganizácii v roku 1960 bol poverený riadiť Okresný archív v Trnave, do ktorého boli včlenené okresné archívy Hlohovca, Piešťan a Archív mesta Trnava.

Pre archív postupne získal nové priestory a v roku 1967 viedol presťahovanie všetkých skladov do pridelenej budovy jezuitského kláštora v Trnave. Pod jeho vedením sa činnosť archívu zameriavala na sprístupňovanie archívnych fondov, organizovanie seminárov a prezentovanie výsledkov výskumu.

Trnavská univerzita a Ústav dejín Trnavskej univerzity

Ešte pred odchodom z archívu sa v roku 1989 aktívne angažoval v novembrových udalostiach. Bol to práve Jozef Šimončič, ktorý prehovoril z balkóna trnavského divadla a nástojčivo zdôrazňoval nevyhnutnosť prinavrátiť súsošie Najsvätejšej Trojice na Trojičné námestie.

Po odchode z postu riaditeľa Okresného archívu v Trnave sa od obnovenia Trnavskej univerzity v roku 1992 stal jej zamestnancom. V roku 1998 ho prezident Slovenskej republiky vymenoval za univerzitného profesora pre slovenské dejiny.

Od roku 1999 bol vedúcim Katedry histórie Trnavskej univerzity, na ktorej prednášal pomocné vedy historické, novoveké slovenské dejiny, viedol diplomové semináre a organizoval vedecké konferencie. Bol spolutvorcom myšlienky vzniku Ústavu dejín Trnavskej univerzity a v rokoch 2005 - 2008 bol jeho prvým riaditeľom.

Publikačná, vedecká činnosť a iné zásluhy

Väčšiu časť života prežil v Trnave. Dôkazom toho, že bol milovníkom Trnavy a okolia, dokazujú stovky prác a článkov o histórii trnavského regiónu. Časť života venoval skúmaniu kostola Kláštora sv. Kataríny v rodných Dechticiach, ktorý poznal a navštevoval už od skorého detstva.

Publikoval z regionálnych dejín Trnavy, k dejinám Trnavskej univerzity, zo slovenských a z cirkevných dejín, z archívnictva a pomocných vied historických. Je autorom viacerých vedeckých článkov, príspevkov, recenzií a štúdií. Jeho príspevky boli publikované na domácich i zahraničných konferenciách.

O jeho bohatej publikačnej činnosti svedčí vyše osemsto bibliografických záznamov.

Stredobodom jeho vydavateľského záujmu však zostali dejiny Trnavy a Trnavskej univerzity. V roku 1988 sa zaslúžil o vydanie vzácnej a rozsiahlej monografie Dejiny Trnavy, ktorá vyšla pri príležitosti 750. výročia udelenia výsad slobodného kráľovského mesta Trnava.

Jeho veľkým talentom bolo približovať dejiny širokej verejnosti zrozumiteľnou formou, pochopiteľnou aj obyčajnému laikovi. Je autorom publikácie z roku 1988 Mojej Trnave a spolueditorom Dejín Trnavskej univerzity. Je tiež pôvodcom návrhov 60 erbov obcí a miest Trnavského kraja.

Vedeckovýskumné úlohy a študijné pobyty v zahraničí

Okrem účastí na domácich a zahraničných konferenciách Jozef Šimončič absolvoval viacero študijných pobytov v zahraničí, počas ktorých navštívil archívy v Taliansku, Poľsku, vo Francúzsku, v Juhoslávii, Sovietskom zväze, Maďarsku, Rakúsku a študoval aj vo Vatikánskom archíve.

V domácom prostredí v rokoch 2002 - 2003 predsedal Historickej komisii Arcibiskupského úradu v Trnave, kde bol počas príprav blahorečenia sestry Zdenky Schelingovej poverený zhromaždením všetkých dokumentov.

Bol členom domácich i zahraničných významných vedeckých grémií, napríklad: Heraldickej komisie Ministerstva vnútra SR, Vedeckej rady Trnavskej univerzity, Vedeckej archívnej rady a bol tiež členom The International Napoleonic Society.

Za svoje celoživotné dielo dostal množstvo ocenení vrátane Pribinovho kríža III. triedy za rozvoj archívnictva a regionálnej histórie. Spomenúť však na tomto mieste všetky ocenenia a ich obsah by bolo na veľmi dlhý zoznam.

Pôsobenie v štruktúrach SSV

Veľký národovec a milovník Trnavy Jozef Šimončič bol tiež dlhoročným členom Spolku svätého Vojtecha.

Po obnovení činnosti spolku a v zmysle platného štatútu SSV vymenoval 12. januára 1990 arcibiskup Ján Sokol Dočasný výbor SSV. Medzi vymenovanými členmi výboru figuroval aj profesor Jozef Šimončič. Bol aktívnym členom Predsedníctva a Výboru SSV.

V roku 1993 Výbor SSV poveril Jozefa Šimončiča, aby vykonal v literárnom a podnikovom archíve SSV prieskum spisovej služby. Po ukončení prieskumu Jozef Šimončič prezentoval výsledky a navrhol harmonogram ďalších nevyhnutných archívnych prác.

Osobná skúsenosť a inšpirácia

Ako syn netere profesora Jozefa Šimončiča som mal úžasnú možnosť načúvať v rodinnom kruhu jeho bohatým príbehom z archívneho prostredia. Tieto príbehy a myšlienky vo mne postupne budovali vzťah k histórii a národnému povedomiu, čo ma neskôr viedlo aj k štúdiu histórie.

Spomínam si na desiatky návštev a rozhovorov, ktoré sme s pánom profesorom viedli v čase, keď som už popri magisterskom štúdiu začal pracovať v archíve Trnavskej arcidiecézy a neskôr v archíve Spolku svätého Vojtecha. Pre mňa ako začínajúceho historika a archivára boli jeho skúsenosti a rady vždy veľmi cenné.

Jozef Šimončič všetkých naokolo obdarúval životnou energiou, múdrosťou a láskou. V mojich očiach to bola osobnosť s obdivuhodným životným príbehom, ktorý bol pretkaný hlbokou zbožnosťou a celoživotným zmyslom pre hľadanie pravdy.

Jozef Šimončič

Jozef Šimončič vyštudoval v rokoch 1954 - 1958 odbor história na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Doktorát filozofie získal v roku 1971 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Kandidátom vied sa stal v roku 1978 na Historickom ústave SAV Bratislava. Na docenta sa habilitoval v roku 1994 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1998 ho prezident SR vymenoval za univerzitného profesora.