Objav srdca

Seriál Čítame si Dostojevského uverejňovaný v poslednom období v Katolíckych novinách ma inšpiroval siahnuť po nejakej knižke od tohto ruského autora 19. storočia, zakladateľa psychologického románu. Už dávnejšie som prečítal všetky jeho veľké romány a musím povedať, že myšlienky z nich sú často mojou GPS navigáciou v neprehľadnom teréne ťažkých situácií. No seriál Čítame si Dostojevského ma skôr viedol spoznať viac jeho: život, názory a úvahy. Netrvalo dlho a objavil som Objav srdca (zostavila a preložila Marta Baránková), súbor poviedok, úryvkov z denníkov a listov.

Z poviedok chcem vyzdvihnúť najmä Sen smiešneho človeka – predstavuje kombináciu psychologického portrétovania človeka v hraničnej situácii odhodlaného spáchať samovraždu a ozvláštnenia fantastikou, ktorá sa tu realizuje v podobe opisu sna. Hlavný hrdina tesne pred smrťou s nabitým revolverom zaspí a začne sa mu snívať sen, v ktorom sa zastrelí. No a potom sa dejú veci! Posolstvo poviedky je presvedčivé, hlboké a pritom veľmi optimistické – čitateľovi vleje vitalizmus do ďalších dní. Hrdina prežije celú hrôzu zo sebazničenia v sne, a keď sa prebudí, môže mnohým pripadať až smiešny svojím dychtivým odhodlaním svedčiť o dôležitosti každého života a vzájomnej kresťanskej lásky. V sne sa teda všetko obráti.

Zaujímavé je, že téma poviedky sa v knižke prepája aj s jedným denníkovým zápiskom Dostojevského z roku 1876. Tento velikán ruskej a svetovej literatúry bol priam rozhorčený doslova módou samovrážd bez zjavnej príčiny. Dokonca to považoval za duševnú chorobu. Túto chorobu aj diagnostikoval: strata viery v nesmrteľnosť vlastnej duše, potom stráca všetko zmysel. Toto je Dostojevskij, presný a koncentrovaný, povie všetko tak, že to každý zatúži dopovedať v sebe.