Oblečte sa do televíznych inscenácií

V priestoroch Slovenskej televízie je inštalovaná výstava kostýmov z viacerých inscenácií. Všetky kostýmy pochádzajú z dielní slovenských kostýmových výtvarníkov.
Miroslava Gromanová 10.06.2022
Oblečte sa do televíznych inscenácií

K divácky najznámejším patria kostýmy zo seriálu Vivat, Beňovský! od výtvarníka Milana Čorbu. Snímka: Ľubomír Pidaný

Rozhlas a  televízia Slovenska si výstavu kostýmov z televíznych inscenácií pripravila pri príležitosti výročia prvého televízneho vysielania na Slovensku. Spustilo sa 3. novembra 1956 z Televízneho štúdia Bratislava.

Od začiatku bola najlepšou súčasťou vysielania dramatická tvorba. Vyše 30 rokov vypĺňala takzvané bratislavské pondelky. „Bola som trocha skeptická, či sa to podarí, lebo ide o výstavu na vysokej úrovni,“

hovorí kurátorka výstavy Ľubica Jarjabková. Na inštalácii sa podieľali architekti Peter Machata a Martin Kubina, aj vďaka nim sa mohla výstava úspešne prezentovať.

LEGENDÁRNY VÝTVARNÍK

Výstava má návštevníkom ukázať prácu kostýmových výtvarníkov, ale aj prácu krajčírov, ktorí si v dielni museli odpracovať niekoľko rokov, aby sa vypracovali na úroveň vytvárania autentických dobových kostýmov. Uznávaným menom v kostýmovom výtvarníctve je Milan Čorba, legenda kostýmového výtvarníctva.

Jeho tvorba je na výstave zastúpená prostredníctvom viacerých prác. Najvýznamnejšou bola tvorba kostýmov pre historický seriál o životnej púti dobrodruha, vojaka a cestovateľa Mórica Beňovského Vivat, Beňovský!, ktorého si zahral Jozef Adamovič.

Špecifickú tvorbu z kostýmovej dielne Milana Čorbu predstavuje aj televízna inscenácia Sesternica Beta, ktorá sa vysielala v rámci dramaturgického cyklu Svetová próza na obrazovke.

DOBOVÝ KOSTÝM JE VZÁCNOSŤ

Autentické kostýmy môžu návštevníci výstavy vidieť aj od samotnej kurátorky výstavy, kostýmovej výtvarníčky Ľubice Jarjabkovej. Z jej dielne pochádzajú kostýmy z rozprávky O hlúpej žene od Pavla Dobšinského, ktorá humorne zobrazuje motívy ľudskej hlúposti a potrestanej chamtivosti.

Autorka vychádzala z ľudového odevu, no použila tiež prvky hyperbolizácie či maľby na sklo. V priestoroch Slovenskej televízie je inštalovaná výstava kostýmov z viacerých inscenácií. Všetky kostýmy pochádzajú z dielní slovenských kostýmových výtvarníkov.

„Odev je síce zjednodušený, ale aby bol pre komédiu zábavnejší, bol pomaľovaný a sú na ňom ručne našívané kožené aplikácie,“ opísala kostýmy autorka.

Tento kostým však tvorili až tri výtvarníčky – Ľubica Jarjabková urobila návrhy, Helena Jurikovičová mala na starosti ich realizáciu a Eva Kleinová vytvorila maľby.

„Dnes je skoro vzácnosť vytvoriť dobový kostým, lebo je to finančne náročné. Preto sa aj producenti snažia vyhýbať témam, pri ktorých sa musia takéto kostýmy tvoriť,“ dodáva kurátorka, ktorá je tiež autorkou kostýmov z divadelnej hry Prstene pre dámu či z televíznej inscenácie rozprávky Zlatý kolovrátok.

NÁROČNÝ PROCES PRÍPRAVY

Kurátorkiným úmyslom bolo ukázať na výstave viac architektonických období, ale aj prácu viacerých kostýmových výtvarníkov. Významnou kostýmovou výtvarníčkou, ktorá na výstave rezonuje, je Ľudmila Várossová.

Vytvorila kostýmy aj pre televíznu adaptáciu prózy Francisa Scotta Fitzgeralda Jakubov rebrík, z jej dielne tiež pochádzajú kostýmy z inscenácií Piata pečať, Letiace tieneZ môjho denníka.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že niektoré kostýmy sú jednoduché, no opak je pravda. Vyžadujú si niekoľkomesačný proces prípravy a realizácie. Príprava sa začína predlohou samotného diela, keď režisér určí žáner a výtvarné stvárnenie, podľa ktorých sa bude postupovať.

Na základe týchto pokynov si výtvarník naštuduje obdobie, prostredie, hierarchiu postáv a potom sa začnú kresliť predlohy kostýmov. „Môžete sa oprieť o fotografickú dokumentáciu z daného obdobia alebo výtvarných diel, pretože nie všetky informácie sú dostatočne zachované. Potom sú na rade materiály, z ktorých majú byť kostýmy vyrobené,“ vysvetľuje Ľubica Jarjabková.

Tie putujú do dielne, kde ich výtvarníci spracúvajú, obšívajú, strihajú, patinujú. Nasledujú kostýmové skúšky hercov, kostýmy sa dokončia a uvedú do filmového priestoru.

„Napriek tomu, že niektoré kostýmy nie sú vytvorené z  pôvodných materiálov, dôraz je kladený na detaily. Tie sú presné a  vyzdvihuje sa nimi celá hodnota a pôvab kostýmov,“ dodáva kostýmová výtvarníčka a kurátorka.

Výstava je v bratislavskej Mlynskej doline prístupná do konca roka a vstup je možný po predchádzajúcom dohovore.