Odporúčame: Čierna Madona
Režisérka Bernadeta Tokárová pre Katolícke noviny priznala, že námet nosila už dlhšie v hlave – ale keď sa začala témou zaoberať, zistila, že „v našej odbornej literatúre nie je vôbec spracovaná“.
Čierna Madona zapĺňa túto dieru.
„Madony ako také vznikali podľa predlôh, ktoré boli väčšinou ikony alebo ranokresťanské maľby. Tieto obrazy Panny Márie boli veľmi uctievané a vystavené v chrámoch, kde horeli množstvá sviečok, olejových lámp. Jedna z teórií je, že dym z týchto sviečok a klimatické vplyvy spôsobili stmavnutie pleti na obrazoch,“ tvrdí v dokumente etnografka a historička Magdaléna Mrazová, ktorá pripúšťa, že „inšpiráciou mohli byť aj reálie, keďže palestínske obyvateľstvo v tej dobe bolo väčšinou počernejšie“.
Zaujímavejšie ako fenomén „čiernych Madon“ však zrejme bude sledovať zásahy „čiernej Madony“ predovšetkým v 16. - 17. storočí.
Niektoré príbehy budú pôsobiť až neuveriteľným dojmom; tvorcovia ich však vypátrali v historických prameňoch. Nedá sa nevšimnúť si istú paralelu s dnešnou dobou, keď sa do Európy (aj keď už inou cestou) opäť expanduje islam.
V tomto kontexte je dokument aj užitočnou pripomienkou, aké skúsenosti s ním mali naši predkovia.
Čierna Madona prezentuje tú časť histórie, o ktorej sa bežne neučí – človeka (a nielen veriaceho) môže o to viac zaujať, strhnúť, donútiť rozmýšľať a možno aj priviesť k ďalšimu pátraniu.