Odporúčame: Dvaja ľudia

„Sú takí, čo si navzájom sú darom – / stožiar má zmysel s plachtou, / plachta so stožiarom. / Žiť jeden bez druhého? Hlúposť holá! / Celý svet spolu prejdú dookola.“

Aj to je jeden z obrazov, ktorý použila poľská autorka a ilustrátorka Iwona Chmielewska nato, aby vyjadrila, k čomu možno prirovnať súžitie dvoch ľudí. Vlastne celá jej poetická knižka Dvaja ľudia je hľadaním metafor, ktoré stručne (nezriedka vo forme pár veršov) vyjadrujú, aké rozmanité nuansy môže ľudská láska mať. Šťastnejšie aj smutnejšie; v každom prípade však osudové.

Obsah básní podčiarkujú aj autorkine ilustrácie, ktoré im (často) dodávajú ďalšiu sémantickú vrtstvu. 

Dvaja ľudia v optike autorky môžu byť kľúč a zámka, dve okná izby, byľ a kvet alebo trebárs aj duše na bicykli: „A sú aj dvaja ako bicyklové kolesá, / čo uháňajú vždy rovnako rýchlo / rovnakým smerom – z lesa raz, raz do lesa. / Keď jedno dušu pichne niekde v meste, / nemôže ani druhé / už pokračovať v ceste.“

Krátke básne (o ich preklad sa postaral Ľubomír Feldek) sa čítajú rýchlo a ľahko. Niekto by im možno vytkol prítomnosť gramatických rýmov, iný ich (občasnú) explicitnosť, vcelku je to však veľmi pôvabné dielko, ktoré má predpoklad stať sa milým darčekom na výročia či svadby.

Je veľmi pravdepodobné, že obdarovaný/í zrejme vo väčšine z daných veršov identifikuje/ú vlastné prežité vzťahy, respektíve rôzne fázy jedného vzťahu, lebo (prečo to nepriznať) hoci každý príbeh (lásky) je jedinečný, predsa len sa všetky v mnohom podobajú.

A hádam aj preto má knižka Dvaja ľudia potenciál stať sa srdcovou záležitosťou širokého spektra „dvoch ľudí“.