Odporúčame: Louis Braille

Nehoda ho ako trojročného pripravila o zrak – nie však o túžbu spoznávať a meniť svet. Malý Louis čelí vlastnému hendikepu i cudzím predsudkom so statočnosťou muža – a aj ako dospelý si zachováva vieru a radosť dieťaťa. Možno i vďaka tomu dokázal zdokonaliť (teda zjednodušiť) slepecké písmo Charlesa Barbiera. Pre svoj sen bol dokonca schopný vzdať sa perspektívneho vzťahu. 
11.05.2019
Odporúčame: Louis Braille

V hre autori stavili aj na hru so svetlom. Snímka: Iakob Tunievi

Príbeh Louisa Brailla môžeme spoznať z kníh či internetu; no vďaka činohre (na motívy pôvodnej rozhlasovej hry Beaty Panákovej Na vlastných krídlach), ktorú v marci premiérovalo divadlo Teatro Colorato (na čele s režisérom Petrom Weincillerom), môžeme tento príbeh spoznať a precítiť inak; hlbšie, intenzívnejšie.

Zaiste za to možno vďačiť dômyselnej scénickej kompozícii, ktorá uchváti množstvom detailov, efektívne zakomponovanými prvkami tieňohry či skvelými hereckými výkonmi.

Pred Petrom Pavlíkom, Dášou Laurovou a Gabrielom Fuskom ozaj klobúk dole. Každý z nich stvárnil viacero postáv, divák však nebude zmätený, skôr milo prekvapený, ako kreatívne (a funkčne) využili tvorcovia ich potenciál.

Prítomnosť „len“ troch hercov sa tak stala príležitosťou k ešte väčšej tvorivosti, k hľadaniu a nachádzaniu nových možností divadelnej fabulácie.

Podobne je to aj s hudobnou zložkou – celý podmaz tvorí hra na violončele, v podaní Marty Laurincovej to však k dobrému zážitku ozaj stačí.

Hra je vhodná pre celú rodinu. Snímka: Iakob Tunievi

Predstavenie Louis Braille zaujme všetky zmysly, pripomenie ich vzácnosť a dôležitosť, ale aj dodá nádej, že i keď sa (nielen o ne) cítime ochudobnení, stále môžeme obohatiť svet. 

Predstavenie, na ktoré môžete prísť pokojne s celou rodinou. 

Predstavenie, z ktorého veľmi pravdepodobne odídete s dobrým pocitom.