Odporúčame: Posledné dni Sophie Schollovej

„Nie je zarážajúce, že je všetko také krásne napriek hrôzam, ktoré existujú?“ Životný postoj študentky, ktorá sa ocitla v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Alebo, naopak, na správnom.
                                   

02.11.2019
Odporúčame: Posledné dni Sophie Schollovej

Sophie Schollová má aj vlastnú voskovú figurínu. Snímka: flick

Tretia ríša, február 1943 – a Sophie Schollová je spolu s bratom Hansom pristihnutá pri distribúcii protinacistických letákov. 

Príbeh odvážnej mladej ženy (po krátkom vyšetrovaní ju ako 21-ročnú popravili sťatím gilotínou) inšpiroval vznik viacerých filmov. 

Posledné dni Sophie Schollovej (Nemecko, 2005) patrí k tým najlepším o nej. 

Chronologický dej bez retrospektív sa vo väčšej časti odohráva v priestoroch väznice; vizuálne nepríťažlivé ponuré priestory prežiaruje práve prítomnosť Sophie (oblečenej navyše v červenom svetríku). 

Kontrast so šedým až temným svetom je očividný; a priamy, živý pohľad i postoj zatknutej a vypočúvanej ženy inšpirujúci. 

Žiadna akčná superhrdinka, „len“ zásadový človek, ktorý je pravde verný aj mladom veku, aj v ťažkých časoch, aj s vedomím trestu smrti. 

„Každý život je vzácny,“ vraví počas výsluchu tesne po tom, čo Ríši v zastúpení jedného z jej predstaviteľov vyčítala vraždy postihnutých detí. 

„Musíte si uvedomiť, že začal nový vek. To, čo hovoríte, nemá nič spoločené s realitou,“ namieta vyšetrovateľ. 

„Samozrejme, že to súvisí s realitou; so slušnosťou, s morálkou a Bohom,“ odpovie Sophia priamo. 

Svoju vieru (v Boha aj v ľudskosť) si zachovala až do posledných chvíľ – nielen vo filme, ale aj v realite. 

Ak by nebola protestantkou, zaiste by bola vhodnou kandidátkou na beatifikáciu. 

A pre všetkých bez ohľadu na konfesiu ostáva dôkazom, že ľudským sa dá ostať aj v neľudských pomeroch.