Odporúčame: Prežívať radosť Otcovho domu

Hľadáme. Blúdime. Strácame sa. A – vraciame sa. Ak naberieme odvahu. A možno zistíme, že v svete, ktorý sme opustili, nás niekto čaká. Dôverne známy, s otvorenou náručou, pripravený objať a odpustiť. 
Mária Bilá 16.01.2019
Odporúčame: Prežívať radosť Otcovho domu

Všetci sme márnotratní synovia, našim cieľom je však stať sa milujúcim otcom, ktorý čaká na ich návrat a je ochotný ich s láskou prijať späť.

Hádam nie je nikto, kto by si niekedy (dokonca často) nevyskúšal rolu márnotratného syna. 


Aj holadnský kňaz Henri J. M. Nouwen. Uchvátený reprodukciou Rembrandtovho obrazu niekoľko rokov kontemploval slávne dielo a hľadal sa v postave syna, ktorý sa pokorený vracia späť k otcovi. Časom však zistil, že má v sebe aj veľa (možno viac) zo staršieho, spurného brata – a napokon sa rokmi dopracoval k poznaniu, že „nezáleží na tom, či si mladším synom alebo starším. Musíš si však uvedomiť, že tvojím povolaním je, aby si sa stal otcom“. 


Útla kniha Návrat márnotratného syna, ktorá u nás vyšla v rokoch 1997 a 2008, príťažlivým spôsobom podnecuje vybrať sa s autorom na cestu, ktorou si prešiel. Na cestu od stratených, spurných, ponížených i ponižujúcich synov k postoju otca. Odpúšťajúceho, šľachetného, chápajúceho.

„Potom sa obaja synovia vo mne budú môcť postupne premeniť na milosrdného otca. Táto premena ma vedie k naplneniu najhlbšej túžby môjho nepokojného srdca. Lebo či môžem mať väčšiu radosť, ako keď vystriem svoje ukonané ramená, aby moje ruky spočinuli s požehnaním na pleciach mojich detí, ktoré sa vracajú domov?“


Sú príbehy, v ktorých sa nájde každý. Sú knihy, v ktorých si niečo pre seba nájde každý. 


Toto je akiste jeden a jedna z nich.   

Snímka: pexels