Pandémiu prežiarili radosťou

Žiadne z tridsiatich vystavených diel neodkazuje svojím obsahom na to, že vzniklo v čase pandémie. Skôr naopak. Hoci sa situácia posledných mesiacov nejako dotkla každého z jedenástich vystavujúcich profesionálnych výtvarníkov, Ľuba Suchalová si priala, aby sa vírus a veci s tým spojené nepreniesli tematicky do tvorby vystavujúcich.  

Jedenásť jedinečných
Súčasné opatrenia neumožňujú vernisáže, aké sme poznali predtým. I preto nás Ľuba Suchalová previedla výstavou súkromne – s rúškami, s vlastným výkladom, s komornou atmosférou v novom zmysle slova. 

Každé z diel je vytvorené z pravej ovčej vlny, farebne upravenej podľa vkusu jednotlivých autorov. 

Medzi dielami nájdeme napríklad „prísnu geometriu labyrintu“ (Anna Holaňová), zvieratá, ktoré sa pokúšajú vyjsť mimo rámu (Zuzana Mojžišová Cigánová) či „pitoreskné postavy“, de facto sochárske objekty z vlčej vlny (Zdeněk Šánský). 

Čo autor, to iné uchopenie, spracovanie, rukopis. 

Tri kone
Ľuba Suchalová Harichová prispela do výstavy tromi dielami, ktoré spája motív koní, ktorý je pre ňu staronovou témou.

„Moje tri vrané kone – odmala mám rada tieto zvieratá,“ prezradila Katolíckym novinám.

Jednotlivé obrazy evokujú snivosť, radosť, optimizmus – a to napriek tomu, že vznikli v ateliéri počas pandémie. Tá sa v autorkinej optike dá nájsť v troch dielach výhradne symbolicky:  „Budeme silní ako kone a zvíťazíme.“

Najmä dielo s názvom Snívajúci kôň môže byť emblémom medzi riadkami – pardon, medzi dielami – schovaného odkazu, že na krídlach fantázie a snov sa dá precválať akýmkoľvek obdobím. 

Viac fotografií nájdete v galérii Katolíckych novín na internete.