Podieľal sa na vzniku múzea

Narodil sa 7. januára 1869 v Prešove. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v svojom rodnom meste. Teológiu vyštudoval v Košiciach.

Pôsobil ako vychovávateľ v Radačove, neskôr sa stal kaplánom v Solivare. Jeho ďalšie kroky smerovali do rímskokatolíckych farností v Plavči a Ražňanoch, kde vykonával pastoračnú službu ako farár.

Od roku 1913 je jeho meno spojené najmä s mestom Bardejov.

„Na tomto pôsobisku dosiahol aj viaceré cirkevné hodnosti. Angažoval sa i vo verejnom živote,“ vysvetľuje súčasný riaditeľ Šarišského múzea (kedysi Šarišské župné múzeum) František Gutek v svojom príspevku z roku 2017 k 110. výročiu otvorenia prvej expozície.

Ako dopĺňa, v rokoch 1923 – 1938 bol Gejza Žebrácky pravidelne volený za starostu Bardejova.

Zomrel 7. marca 1951 a je pochovaný na cintoríne pri Kostole Svätého kríža na bardejovskej kalvárii. 

Dobrovoľnícka skupina
Rok 1903 znamenal pre Gejzu Žebráckeho ako oduševneného zberateľa umeleckých predmetov veľmi veľa. Vzniklo vtedy Šarišské župné múzeum v Bardejove.

„Žebrácky sa stal členom dobrovoľníckej skupiny, ktorá pod vedením jeho spolužiaka z gymnaziálnych štúdií Kornela Divalda zbierala po celej župe zaujímavé historické predmety (knihy, obrazy, sochy, mince, remeselnícke výrobky, vzácne sklo, keramiku a pod.).

Tento materiál sa stal základom prvej múzejnej expozície. V expozícii bolo vystavených vyše 2 700 kusov zbierkového materiálu,“ približuje František Gutek.

Prvá výstava a ďalšie smerovanie múzea
Prvá výstava v múzeu bola sprístupnená verejnosti v budove Starej radnice v Bardejove 23. júna 1907. Udialo sa tak vo veľmi slávnostnom duchu, pričom sa o tejto udalosti zmieňovali na väčšej ploche miestne aj budapeštianske noviny.

„Veľké nadšenie a vlastenectvo, ktoré sprevádzali otvorenie muzeálnej expozície, však nepramenilo len z ušľachtilých pohnútok, napríklad záchrany vzácnych umeleckých predmetov. Až príliš tam bola zjavná snaha využiť múzeum na maďarizačné ciele, na propagáciu starého maďarského umenia a kultúry,“ opisuje vtedajšiu situáciu František Gutek.

Pripomína, že v roku 1913 sa Gejza Žebrácky stal bardejovským rímskokatolíckym farárom a dostal sa tak ešte bližšie ku kultúrnej inštitúcii, ktorú pomáhal zakladať a vybudovať.

A ako sa darilo múzeu v ďalších rokoch? Po vážnych finančných problémoch, ktoré prišli krátko po vzniku Československa, nastala v múzeu postupná konsolidácia.

V medzivojnovom období sa mimoriadne úspešne prezentovalo na troch významných výstavách. Múzeum sa však nevenovalo len výstavným aktivitám.

Podarilo sa mu dopĺňať a obohacovať svoj zbierkový fond. Napríklad získalo pozoruhodné materiály z obdobia prvej svetovej vojny, ako aj vzácne súčasti stredovekého vojenského výstroja či dokumenty o aktivitách krajanov v americkom meste Passaic.

„V roku 1931 bol do múzea za 15 000 korún zakúpený gotický oltár z roku 1524,“ s hrdosťou podotýka v svojom príspevku František Gutek.

Za unikátny možno považovať počin múzea, keď sa v roku 1931 rozhodlo podieľať na záchrane dreveného kostolíka z Mikulášovej. V súčinnosti s vtedajším Referátom na ochranu pamiatok na Slovensku v Bratislave a Východoslovenským múzeom v Košiciach došlo k jeho preneseniu do Bardejovských Kúpeľov, kde ho nájdeme dodnes,  avšak nachádza sa už na inom mieste. 

Statočný postoj
A ako to bolo s múzeom počas dvoch svetových vojen?

„Počas tej prvej hrozilo múzejným zbierkam veľké nebezpečenstvo, preto bola najdôležitejšia časť z nich (204 kusov) ešte v roku 1914, pred začiatkom ruskej ofenzívy v Karpatoch, prevezená do Budapešti,“ konštatuje František Gutek.

Po ich vrátení do Bardejova ich opätovne nainštalovali v roku 1917. S približujúcim sa rozpadom Uhorského štátu vyvíjala Budapešť veľkú snahu premiestniť najcennejšie exponáty z múzeí Horného Uhorska, teda zo Slovenska.

„Farár Gejza Žebrácky, ktorý bol začiatkom roka 1918, po smrti v poradí tretieho správcu múzea dr. Mikuláša Tótha, poverený aj vedením múzea, zaujal vtedy veľmi statočný postoj – zbierky neodoslal, dokonca ich na vlastnú zodpovednosť ukryl a zabránil tak ich odvlečeniu. Po skončení vojny boli zbierky znovu inštalované,“ poukazuje na dôležitý dejinný moment z histórie múzea František Gutek.

Ani počas druhej svetovej vojny nebola núdza o dobrodružné historické zvraty. Z dôvodu ochrany zbierok múzea sa Gejza Žebrácky 7. mája 1943 rozhodol vybrať ako najbezpečnejšie miesto pre zbierky a časť mestského archívu vežu Kostola sv. Egídia.

„Podobným spôsobom (zamurovaním pod chórom) zachránil farár Žebrácky aj krídlové gotické oltáre kostola. Prvého januára 1945, tesne pred oslobodením mesta, Nemci naložili nezabezpečenú časť mestského archívu do železničných vagónov a poslali smerom na Nemecko. Už na jar 1945 však prišla do Bardejova potešujúca správa z Opavského múzea, že archív mesta Bardejova bol nájdený v odstavených vagónoch na železničnej stanici v Opave,“ prezrádza na záver František Gutek.