Príbeh, ktorý bol reálne oveľa hroznejší

Francúzsky rímskokatolícky kňaz Edmond Loutil, ktorý tvoril pod pseudonymom Pierre l’Ermite, napísal v roku 1926 román Žena so zatvorenými očami. Spolok svätého Vojtecha publikoval jeho slovenský preklad v edícii Retro. Morálne posolstvo príbehu Ruženy z Cressy spred sto rokov je totiž aktuálne aj dnes.

Edmond Loutil sa v  parížskej farnosti sv. Františka Saleského stretával s mnohými ľuďmi, ktorí ho prišli prosiť o pomoc v neľahkých rokoch po prvej svetovej vojne.

„Sto ráz a pod rozličnými menami sa predstavila v mojej pracovni Ružena z Cressy. Sto ráz som sa pýtal tie isté otázky, počul tie isté odpovede, počul to beznádejné ticho, videl tie zaslzené oči,“ píše kňaz v úvode knihy.

V nej opísal príbeh jednej z týchto žien. „Prípad som v knihe zmiernil, aby vyzeral dôveryhodne, hoci v skutočnosti bol oveľa hroznejší.“

ARISTOKRATKA NA DNE

Od prvej svetovej vojny uplynulo iba niekoľko rokov, ale svet sa definitívne zmenil. Aristokratický pôvod je skôr na ťarchu. Preto sa kňaz pýta Ruženy z Cressy:

„Vedeli by ste vstúpiť do života ako kedysi v osemnástom storočí vaši predkovia, ktorí – keď pre nich nastali ťažké časy – odložili svoj címer do vrecka a išli za remeslom, len aby sa uživili? A potom, keď si ho vlastnou prácou znovu pozlátili, vytiahli ho a mali právo byť naň dvojnásobne hrdí.“