Prvý dotyk s výtvarným umením

Čím vás ako čitateľku oslovil príbeh Máriinho oslíka?

Tento príbeh mi pohladil dušu, je krásne napísaný, vyžaruje z neho dobro a láskavosť. Dostane nielen malých, ale i veľkých. Putovanie do Betlehema je vyrozprávané z pohľadu oslíka, veľkého nezbedníka. Avšak Máriina dobrota ho mení. Vlastne všetci v jej blízkosti sú „nakazení“ jej veselosťou a dobrým srdcom. Podľa mňa sa spisovateľke podarilo vykresliť reálnu Máriu, verím, že je presne takáto úžasná. A dobrodružstvo každej kapitoly sa takto mohlo naozaj udiať.

Dlho ste uvažovali o tom, ako knihu ilustrovať, aby mal detský i dospelý čitateľ výtvarný zážitok?

Môj výtvarný štýl je určený menším deťom, takže príbeh sa mi veľmi dobre ilustroval. Keďže každá kapitola vyrozpráva bohatý dej, rozhodla som sa začať každú z nich veľkou úvodnou kresbou, aby si v nej deti mohli hneď „čítať“. Knižka je plná farieb, zvieratiek, skrytých detailov, ktoré môžu deti stále objavovať. A spolu s otcom, mamou či starými rodičmi sa môžu o obrázkoch rozprávať a tiež hádať, čo im nový príbeh prezradí o oslíkovi a Márii.

Vaše ilustrácie sú veľmi milé, vracajú starších čitateľov do detstva, keď sa ešte robili krásne knihy pre deti s úžasnými, pôvodnými ilustráciami od slovenských výtvarníkov. Na ktorých knihách a ilustrátoroch ste vyrastali vy?

Detské knihy sú mojou srdcovkou, rada ich čítam a ešte viac milujem ich ilustrácie. Mám viac detských kníh ako dospeláckych (úsmev). Bavil ma Mach a Šebestová a vtip v ilustráciách Adolfa Borna, Pipi Dlhú Pančuchu opatrujem najmä pre obrázky Petra Kľúčika. Svojim deťom som tiež čítala knihu Z rozprávky do rozprávky, z ktorej som ilustrácie Heleny Zmatlíkovej odkresľovala do pamätníčkov kamarátkam. Mechúrika Koščúrika s kamarátmi vieme recitovať so sestrou dodnes, krásne ju ilustroval Vladimír Machaj. A donekonečna som obdivovala obrázky Albína Brunovského.

Prečo je podľa vás dôležité, aby dieťa nemalo len zvukový vnem, keď mu rodič alebo súrodenec číta rozprávku, ale mohlo si ju premietať v hlave vďaka ilustráciám?

Ilustrácie sú prvým dotykom s výtvarným umením. Detaily kresby prispievajú k vnímaniu deja, pretože v texte nie je všetko opísané. Obrázok podporí plastickosť príbehu, množstvo detailov napomôže fantázii. Ilustrácia má silu zanechať vo vás aj konkrétny pocit z príbehu – a to v pozitívnom alebo aj negatívnom zmysle.

Keď čítate knihu, ilustrujete si ju v hlave po svojom? Prípadne si samu seba predstavujete ako jednu z postáv, teda stávate sa súčasťou príbehu?

Ja sa veľmi rada nechám ovplyvniť obálkou alebo ilustráciou v knihe. V hlave sa mi potom všetko nesie na vlne tohto štýlu. Aspoň to mám v predstavách pestré (úsmev).

Aké z knihy Máriin oslík plynie poučenie pre nás všetkých?

Je to úplne jednoduché – dobro má veľkú silu, aj v malom, a postupne sa dokáže šíriť a premieňať tento svet na lepší.