Psia duša 2 je aj o ľudskej duši

Ethan mal obľúbeného psa, s ktorým prežil veľa pekného, až raz Bailey zomrel – stále sa však k Ethanovi vrátil v tele iného psa. Psia duša skrátka nedokázala opustiť svojho obľúbeného človeka a chcela ho takýmto spôsobom chrániť v každej fáze jeho života. 

Tak by sa dal zhrnúť dej snímky Psia duša, ktorý režíroval Lasse Hallström. Keďže rodinný film sa stal kinohitom, bolo otázkou času, kedy naň tvorcovia nadviažu pokračovaním. Stalo sa. 

Psia duša 2 (réžie sa tentoraz ujal Gail Mancuso), mala dve možnosti. Odkloniť sa od úspešného predchodcu a pokúsiť sa o formálnu či obsahovú invenciu alebo – ísť rovnakou cestou. 

Autori sa rozhodli staviť na osvedčené; aj preto je dejová línia variáciou „jednotky“ s takmer totožnou pointou a schémou. Divákom, ktorí slzili už pri prvom filme, to však zrejme prekážať nebude a aj Psia duša 2 v nich vyvolá patričný emočný efekt. 

Pre kresťanského rodiča bude film zároveň výzvou (ale tiež dobrou príležitosťou) porozprávať sa s deťmi o téme reinkarnácie. 

Psia optika
Psia duša 2 osciluje medzi drámou a komédiou, ako sa to pri rodinných filmoch z posledných rokov stáva temer pravidlom. 

Komediálnu časť istí psia optika podania príbehu. Baileyho pohľad na realitu sa, pochopiteľne, vymyká ľudským konvenciám, čo prináša neraz nečakane vtipné momenty. Brucho zrejme nikoho zo smiechu bolieť nebude, ale pár úprimných úsmevov či škodoradostných chichotov vylúdi zrejme väčšina divákov. 

Nie nadarmo sa hovorí, že pes je najlepším priateľom človeka. Ethan (v podaní Dennisa Quaida) sa o tom presviedča celý život. Snímka: archív Forum Film Slovakia

Psie poňatie tak odľahčuje inak pomerne dramatický (rozumej – často balansujúci na hraniciach klišé a sentimentu) príbeh jednej rodiny, respektíve dievčiny, v ktorom nechýbajú pohreb, rakovina, rozchody, alkoholizmus, dokonca pokus o vraždu v podobe cestnej naháňačky.

Všetky slzotvorné ingrediencie sa však autorom darí dávkovať spôsobom, vďaka ktorému sa divák nebude cítiť citovo vydieraný (aspoň nie príliš) - a ktorý je únosný pre detského a pomerne uveriteľný pre dospelého diváka. 

Strážca vnučky 
Ethanova vnučka Carolyn June, familiárne nazývaná CJ, žije s dedkom a babkou Hannah na ich farme spolu s mamou Gloriou.

Mladá vdova však túži naplniť svoje kariérne ambície a hlavne uniknúť spod patronátu priam idylických svokrovcov, ktorých láskavosť, starostlivosť a zohranosť jej pripomínajú, čo nemá a aká nie je.

Keď už viac Gloria nedokáže zniesť nemú konfrontáciu svokrovskej harmónie a pokoja s nepokojom vo vlastnej duši, ničí všetky zväzky a spolu s malou CJ uniká do Chicaga.

Namiesto Gloriou očakávanej speváckej kariéry sa koná divákmi očakávané fiasko - labilná žena sa stále viac opúšťa, čo má následky nielen na jej, ale aj na dcérinu psychiku.

Gloriine nočné záťahy a denná ľahostajnosť ničia dušu malej CJ do okamihu, kým jej potrebu po láske a pozornosti nezaplní pes Molly.

Okrem kamaráta od susedov Trevora je to jediný živý tvor, s ktorým môže dievča tráviť čas, pritúliť sa k nemu; jediný, ktorý sa z nej teší.

Malá CJ (Abby Ryder Fortsonová) vďaka psovi cíti viac lásky a menej strachu. Snímka: archív Forum Film Slovakia

Na starých rodičov, ktorí by veľmi radi zohriali jej srdce, si nepamätá – navyše sa Gloria postarala o to, aby sa o nich CJ dozvedela skreslené veci a aby sa starí rodičia k vnučke nemohli priblížiť.

Práve v tejto situácii (a vo všetkých ďalších, lebo CJ postupne dospieva, čo prináša ďalšie výzvy a komplikácie do jej života) plní pes (reinkarnovaný Bailey, ktorého Ethan poveril úlohou strážiť CJ) úlohu akéhosi „strážneho anjela“. 

Dobrí ľudia v zlom svete 
Predstava dobrého a verného psa, ktorý nás miluje natoľko, že sa k nám jeho duša stále vracia v telách nových psíkoch, je celkom lá(s)kavá, avšak nezlučiteľná s kresťanskou náukou.

Film tak vytvára priestor diskutovať s potomkami o tom, kto skutočne chráni náš život a dušu či kam odchádzajú milované bytosti (i zvieratká) po smrti.

Koniec koncov, nového psíka (či človeka) môžeme mať radi aj s vedomím, že je autonómnym stvorením; že je celkom osobitnou a originálnou entitou, ktorá nemusí nikoho simulovať ani nahradiť, aby mala nárok byť prijatá a ľúbená. 

Ako sa však vraví, keď človek odmietne Boha, nahradí ho bôžik, a tým môže byť (ako v tomto prípade) aj pes. 

CJ (Kathryn Prescott) a Trevor (Henry Lau) boli kamarátmi dlho predtým, ako ich sympatie prerástli do lásky. Snímka: archív Forum Film Slovakia

Odhliadnuc od toho je Psia duša 2 dobrou voľbou na rodinnú návštevu kina.

Vzťah Ethana a Hannah je ukážkovou (a pritom prirodzenou a nevnucujúcou sa) „reklamou“ na šťastné manželstvo, prirodzene a milo pôsobí aj prerod kamarátstva CJ a Trevora na priateľstvo (bez sexuálnych podtónov či narážok, hoci sú v istej fáze života spolubývajúcimi), inšpirujúca a uveriteľná je aj cesta matky a dcéry k odpusteniu, neskôr k zmiereniu.

Skrátka, v určitom zmysle tento film odráža či zobrazuje kresťanské hodnoty, hoci o tom netušili možno ani sami tvorcovia.  

V tomto kontexte nie je Psia duša 2 „len“ milou selankou o dobrom psovi, ale aj citlivou výpoveďou o ľuďoch, ktorí chcú byť dobrí, aj keď sa okolo nich dejú zlé veci. 

Čo na oddychový film vôbec nemusí byť málo.