Radošinci slávia stovku

Špecifický humor, nezameniteľná poetika, dlhoročná tradícia. I to sú atribúty, ktoré sa spájajú s ochotníckym divadlom v Radošine. Prvú premiéru tam mali ochotníci 22. februára 1920. Sto rokov od tejto udalosti pripomenula slávnosť, ktorá sa konala 17. februára v Bratislave na pôde súčasného sídla Radošinského naivného divadla, ktoré v roku 1963 predstavil divákom Stanislav Štepka. 
25.02.2020
Radošinci slávia stovku

Na snímke zľava: výtvarník Mojmír Zmija; autori knihy Mária Escherová a Stanislav Štepka; a "prvá Anička" z hry Jáááánošííík Veronika Benedikovičová-Bazalová. Snímka: Erika Litváková

Rok 2020 bol v kultúrnych kruhoch pasovaný za Rok slovenského divadla, keďže pred sto rokmi začalo písať svoje dejiny Slovenské národné divadlo (SND). Akoby však povedali radošinci – ich divadlo vzniklo o týždeň skôr. 

Sú dve
Radošinské divadlá sú dnes už dve – okrem známeho RND aj súbor Hlavina, ktorý nesie názov po už neexistujúcom radošinskom jazere. Storočnicu ochotníckeho divadla v Radošine oslávili všetci radošinskí herci pospolu.

Pásmo slova, ktorého sa ujal najmä Ondrej Hraška, jeden z najznámejších hercov súčasného RND a v niektorých prípadoch i spolurežisér, striedali ukážky z hier.

Napríklad aj parodická alúzia na hru Ferka Urbánka Hrob lásky, ktorá bola (v pôvodnom znení) úplne prvou inscenáciou radošínskych ochotníkov. Možno trošku úsmevne pôsobí, že divadlo, pre ktoré je humor jednou z najväčších devíz, začínalo kedysi baladou.

Radošinské naivné divadlo vzniklo až 25. decembra 1963. Práve vtedy mala premiéru ich prvá hra Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z, ktorú režíroval Stanislav Štepka. 

Uviedli knižku
Súčasťou podujatia bolo aj uvedenie knihy Prvá stovka.

„Nerád počujem, že sa knihy krstia,“ vyjadril sa riaditeľ divadla Stanislav Štepka, ktorý sa rozhodol ísť aj proti ďalšiemu klišé, ktoré zväčša sprevádza privítanie novej knižky medzi čitateľmi.

„Mali by sme otvoriť túto fľašu, ako to býva v televízii, a vyliať jej obsah na knihu. Tak to nemám rád! Neviem ako vy, ale ja, keď vidím pretekárov formuly, pýtam sa, prečo to nevypijú.“

Fľašu teda radšej ani neotvorili a knihu ňou len jemne ťukli. 

Najkrajšia Anička
Na podujatie prišla aj „prvá herečka RND“ a „prvá Anička“ z azda najznámejšej hry ich repertoára Jááánošííík (1970) Veronika Benedikovičová-Bazalová, ktorú režisér zároveň pasoval „za najkrajšiu Aničku, akú sme kedy mali“.

Po poznámke, ako to už bolo dávno, si herečka zaspomínala: „Veľmi ma tešilo, ako sme sa my ochotníci dostali s divadlom nielen do okolitých obcí, ale aj do Bratislavy.“

V svojej krátkej reči tiež zaželala všetko dobré novej knižke aj radošinským divadlám. A, samozrejme, Stanislavovi Štepkovi „veľa zdravia, námetov, inšpirácie, dobrých spoluhercov, spoluautorov a spokojných divákov“.

Pripájame sa.  

Celú fotogalériu z podujatia si môžete prezrieť po kliknutí na fotografiu: