S hudbou v každej žilke tela

Hudbu a rytmus cítil všade. Pri štrnganí riadu v kuchyni, kvapkaní vody v kúpeľni či v hluku domácich spotrebičov. Každý zvuk sa mu menil na melódiu, a tak si už v detstve vystaval svet z tónov, ktoré hrali v každej žilke jeho tela.

OJEDINELÝ ZJAV V RODINE

Ak by sme si mysleli, že mladý Róbert svoje hudobné nadanie zdedil po predkoch, mýlili by sme sa. V jeho rodine nenájdeme nikoho, kto by sa venoval hudbe.

Jedine jeho otca, elektrotechnického inžiniera, fascinovali elektronické klávesové nástroje. A tak k nim privoňal aj jeho syn.

„Bolo to spontánne. Otec hrával doma klasiku a ja som si uvedomil, že sa mi to páči. Všimol si to a začali sme spolu hrávať. Boli to naše spoločné improvizované skladby. Poslucháčmi boli mama a sestry,“ zasmeje sa Róbert pri spomienke na svoje začiatky.

„Otec si všimol, že mi to ide, že cítim rytmus, že mám pozitívny vzťah ku klasickej hudbe, preto sa rozhodol prihlásiť ma do ZUŠ- -ky.“ A urobil dobre.

V popradskej základnej umeleckej škole pod odborným vedením pedagogičky Evy Karhútovej sa začala jeho hudobná cesta.