Sakrálne umenie môže byť miestom dialógu
Počas stretnutia v Klementínskej sále, kde sa zišlo 400 účastníkov audiencie, dal Svätý Otec prednosť osobnému kontaktu a pripravený príhovor im odovzdal v písomnej forme.
V texte adresovanom Združeniu cirkevných múzeí (Associazione Musei Ecclesiastici Italiani) pápež okrem iného píše: „V encyklike Laudato si´ som pripomenul, že historické, umelecké a kultúrne dedičstvo, spoločne s prírodným dedičstvom, je rovnako ohrozené. Je súčasťou spoločnej miestnej identity a základom pre vybudovanie obývateľného mesta.“
Pápež upozornil, že „je treba integrovať dejiny, kultúru, architektúru určitého miesta, ochraňujúc jeho pôvodnú identitu, umožňujúc dialóg medzi technickým a ľudovým jazykom.“
Kultúru podľa neho treba chápať nielen ako pamätník minulosti, ale osobitne v jej živom, dynamickom a participatívnom zmysle.
„Viem dobre, že pre vás je táto práca nadšením: nadšením pre kultúru, dejiny, umenie, ktoré treba poznať a ochraňovať; nadšenie pre ľudí vašich zemí, do ktorých služieb vkladáte vašu profesionálnosť. A tiež nadšenie pre Cirkev a jej misiu,“ odkázal Svätý Otec pracovníkom cirkevných múzeí.
Tieto múzeá podľa neho predstavujú tvár Cirkvi, jej umeleckú a remeselnú plodnosť, jej povolanie komunikovať posolstvo, ktoré je Dobrou novinou. Zdôraznil, že toto posolstvo nie je len pre zopár vyvolených, ale pre všetkých; že všetci majú právo na krásnu kultúru.
Pápež tiež ocenil, že mnohí sa venujú dialógu so súčasnými umelcami, podporujúc stretnutia, realizujúc výstavy, formujúc osoby k dnešnému jazyku. „Je to nie vždy oceňovaná práca múdrosti a otvorenosti; je to práca ‚hraničná’, nevyhnutná pre pokračovanie dialógu, ktorý Cirkev vždy mala s umelcami.“
Práve súčasné umenie podľa pápeža prijíma jazyk, na ktorý sú navyknutí osobitne mladí. „V našich múzeách nemôže chýbať tento spôsob vyjadrenia a vnímavosť, s múdrym skúmaním motivácií, obsahov a vzťahov.“
Pápež si je totiž vedomý, že „noví ľudia sa môžu priblížiť aj prostredníctvom súčasného sakrálneho umenia, ktoré môže byť dôležitým miestom konfrontácie a dialógu s kultúrou dneška.“
Kresťanské múzeum máme aj u susedov
Je tretím najväčším diecéznym múzeom na svete po Vatikáne a Mníchove a možno v ňom vidieť exponáty od trinásteho storočia. Keresztény Múzeum (Kresťanské múzeum) v maďarskom Ostrihome.
S nápadom založiť takéto múzeum prišiel ostrihomský biskup (neskôr arcibiskup a kardinál) János Simor (1813 – 1891).
Klerik, ktorý sa v našich končinách preslávil najmä korunováciou Františka Jozefa I., bol aj veľkým milovníkom umenia. Umožnil publikovať literárne diela, založil prvé sklárske štúdio, pre verejnosť dal otvoriť brány Katedrálnej knižnice (Főszékesegyházi Könyvtár), najstaršej a najväčšej cirkevnej knižnice v Maďarsku. Tiež sledoval zahraničné aukcie a ako mecenáš priamo podporil vznik viacerých diel.
Keďže jeho cieľom bolo spraviť z Ostrihomu významné kultúrne centrum, rozhodol sa János Simor použiť svoju súkromnú zbierku ako základ múzea, ktoré vzniklo v roku 1875. Zbierka sa rozrastala za primátu kardinála Jána Černocha či z darov, a múzeu sa – aj keď s rôznymi peripetiami – podarilo prežiť aj časy socializmu.
V súčasnosti múzeum uchováva mnohé maďarské i európske poklady sakrálneho umenia. Návštevníci si môžu pozrieť niekoľko stálych expozícií, ale i dočasné výstavy.
-mb-