Šesťdesiat rozhodujúcich sekúnd radosti

Prostredníctvom svojich diel tlmočia Zuzana a  Andrej divákovi radostné i bežné chvíle svojho života či stretnutia s duchovne spriaznenými a tvorivo inšpiratívnymi priateľmi. Pozývame vás do ich sveta.

NEBESIA ROZPÍNAŠ AKO STAN

Hneď pri prvých dotykoch s plátnom fascinovali Zuzanu dva základné geometrické tvary kruh a štvorec, do ktorých aplikuje svoje spontánne vzplanutia, ale aj pokojom a duchovnou láskou naplnené chvíle.

Jej tvorivé myšlienky často konkretizujú biblické žalmy, ktoré vkladá priamo do obrazov: „Nebesia rozpínaš ako stan, nad vodami si buduješ komnaty. Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, na krídlach vánku sa prechádzaš...“ (Ž 104, 2 – 5).

Všetky pochopené aj nepochopené situácie, ktoré Zuzanu v živote stretávajú, nadobúdajú v jej tvorbe hravý, radostný charakter. Docieľuje ho prostredníctvom sviežej farebnosti v kombinácii žltej, oranžovej, tyrkysovej aj belasomodrej.

Celok zakomponováva do bielej plochy, čím podporuje pôvodnú čistotu plátna, ale aj zobrazovaného deja. Eden v jej poňatí symbolizujú zhluky rozvlnených stromov, jemných vtáčích krídel alebo šelesty letiacich listov, ktoré nadobudli stav vesmírnej beztiaže.

Kruh, do ktorého často svoje maľby vpisuje, nemá začiatok ani koniec, takže sa na kompozíciu môžeme pozerať z rôznych uhlov pohľadu (Potešenie z plnosti).

V LABYRINTE CIEST

No nie je to len euforická radosť z tvorby alebo expresívna hra s tvarmi. Sú tu aj slzy ľútosti a nádeje či túžobné želania a sny. Evokujú ich rozliate farebné machule, stekajúce farby alebo nenápadné „drippingy“.

Stupňujú dramatické napätie a rozvíria zdanlivo pokojnú atmosféru (Stačí iskra dobra a svet sa začne meniť).

Tienisté stránky života však Zuzana znázorňuje hravo a nevtieravo. V nekonečnom labyrinte poprepletaných ciest evokujúcich klbká zamotaných nití sa objavuje silueta ľudskej postavy či odtlačky autorkiných rúk, detských nôh a prstov.

Ariadnina niť ju vedie opäť k svetlu, von z temného labyrintu nekonečných úvah, nevyriešených rozhodnutí a negatívnych pocitov z nerealizovaných predsavzatí (Svetlo okolo nás a v nás).

Z túžby vyjadriť radosť vznikla aj zaujímavá, štrukturálne pôsobivá geometrická kompozícia Šesťdesiat rozhodujúcich sekúnd radosti.

Vo farebných trojuholníkových dieloch nájdeme slovíčka radosť, joy, plaisir, lust, letizia, consuelo, glæde, glädje, glede, alegria, pričom výsledný obraz je opticky, farebne aj kompozične harmonický.

NA HRANICI TICHA

Niektoré maľby dotvára umelkyňa dadaisticko-minimalistickým prístupom – vkladaním pradien farebných bavlniek, ktoré vrství v radoch či nimi vytvára kríž a krížiky.

Vzniknutá hapticko-optická ilúzia trojrozmernosti imituje hlbší existenciálny podtext – každý si nesie svoj kríž; alebo – čím viac krížikov, tým je život plnší a pestrejší.

Zuzanin optimistický mikro – aj makrokozmos je výsledkom oslavy a expanzie svetla a duchovne naplneného šťastného života (Potešenie z plnosti).

Je to svet, ktorý nestráca svoje farby ani napriek tomu, že Zuzana žije „na hranici zvuku a ticha“, ako sama hovorí. „Mám malé zvyšky sluchu, preto je pre mňa vizuálne posolstvo veľmi dôležité.“

MYŠLIENKOVÉ KONFRONTÁCIE

Andrejova cesta k výtvarnému umeniu nebola napriek počiatočným úspechom, keď už ako dieťa vystavoval sériu linorytov na EXPO 67 v Montreali, jednoduchá ani priamočiara. Na maľbu na VŠVU nebol prijatý, bolo to obdobie, keď sa náboženské názory potláčali v prospech komunistickej ideológie.

Andrej sa teda rozhodol pre štúdium architektúry a po zmene politického režimu vyštudoval ako laik aj katolícku teológiu.

Výtvarnej tvorby sa však nikdy nevzdal a dnes v nej nachádzame osobné prežívanie skutočností života, viery, kresťanského posolstva, ale i reakcie na vnútorné zážitky a spontánne tlmočenie vnútorných podnetov (Anjelské chóry, Spytovanie).

Andrejove obrazy sú postavené z  abstraktného materiálu, z  farebných štrukturálnych útržkov, letiacich plôch a neznámych, často neobývaných území, nad ktorými sa zjavuje fantazijná podobizeň človeka, pravdepodobne samotného autora.

V spleti nekonečných myšlienkových konfrontácií sa jednotlivé farebné plochy stávajú samostatnými kompozíciami. Takto sa mu darí oddeľovať jednotlivé myšlienkové deje a súčasne vytvárať ilúziu nekončiaceho umeleckého procesu (Spleť myšlienok, Útržky snov).

K cieľu ho vedú aj bohaté poznatky zo svetového výtvarného umenia, duchovné prepojenia s filozofiou umeleckých velikánov minulých storočí, ale najmä mystické dotyky s kresťanskou ideológiou.

Andrej Botek: Cestovný zápisník. Snímka: archív manželov Botekovcov

Zuzana Augustínová-Boteková: Nečakaj kým z neba ti hviezda padne Snímka: archív manželov Botekovcov

Zuzana Augustínová-Boteková: Číra prítomnosť (vľavo) a Potešenie z plnosti Snímka: Erika Litváková

PRAVDIVOSŤ POSOLSTVA

Andreja fascinuje rýchle, expresívne gesto, cez ktoré vyjadruje abstraktné dotyky s transcendentálnym svetom. Približuje sa tak k archetypálnej podstate ľudskej prirodzenosti i k pravdivosti vlastného vnútorného posolstva (Ja je niekto iný), vyjadrenej aj prítomnosťou ľudskej figúry, neoddeliteľnej súčasti každého obrazu.

V spolužití so Zuzanou sa farebnosť Andrejovej palety postupne vyjasnila. Ubudli fialové a tmavohnedé tóny, ktoré boli obľúbenou súčasťou jeho starších pastelov alebo olejovo-akrylových maliarskych kompozícií.

Pretrváva v nich však vážnosť obsahu a surrealistické nazeranie na nekonečný abstraktný priestor s pohybujúcimi sa miniatúrnymi postavičkami pútnikov (Putovanie).

Sú to diela nám všetkým blízke úprimným expresívnym podaním, zároveň nám však zostávajú vzdialené úsporne minimalistickým obsahovým posolstvom. Tento princíp predstavuje bázeň človeka pred Stvoriteľom sveta a života, pred vyššou duchovnou božskou autoritou.

MODUS VIVENDI

Výstava Zuzany a Andreja Botekovcov je, slovami kurátorky Aleny Piatrovej, ich modus vivendi – spoločné kráčanie životom je zároveň aj spoločné poznávanie a vnímanie sveta umenia a jeho zákonitostí.

„Ich tvorba je odlíšiteľná, každý má svoj typický výtvarný rukopis, svoje témy, preferované techniky, farebnosť. Spája ich však duchovné vnímanie vecí okolo seba i v sebe, hlboko zakorenené v  biblickom posolstve.“ Svet okolo nás Zuzany a Andreja Botekovcov je v Dome Quo vadis inštalovaný do 28. februára.