Slovák, ktorého dielo ocenil aj pápež

Spieva celá rodina. To si zrejme o Žaškovských hovorili ich rodáci. Miestny učiteľ a organista Andrej Žaškovský bol zberateľom ľudových piesní, jeho žena Karolína ich zase rada spievala. Práve týmto manželom sa narodilo šesť potomkov, z ktorých každý mal čosi do činenia s hudobným umením.

Traja synovia - Andrej, Jozef (z ktorého sa stal aj katolícky kňaz) a prvorodený František - sa preslávili ako hudobní skladatelia.

Hudobný talent neminul ani ich sestry, a hoci v danej dobe zrejme nemali také možnosti rozvoja a sebarealizácie ako muži, aj ony zo svojho talentu vyťažili, čo sa dalo. Z Márie sa stala hudobná pedagogička, z Karolíny učiteľka spevu a hry na organe, k spevu mala blízko aj Juliana. 

Učil sa na prestížnej škole
František základy hudobného vzdelania získal od otca, neskôr ich rozvíjal aj na rôznych školách. Strednú školu vychodil v blízkom Ružomberku (1828 - 1831), neskôr študoval vo Vacove (v Peštianskej župe) a v roku 1837 nastúpil na učiteľský ústav v Košiciach.

Po jeho absolvovaní sa vrátil na Oravu, konkrétne do Námestova, kde sa chvíľu venoval komponovaniu hudby – v roku 1841 sa však (ako dvadsaťdvaročný) stal študentom Pražskej organovej školy.

Tá vznikla ako iniciatíva Jednoty pro zvelebení kostelní hudby v Čechách a za 60 rokov svojej existencie (1830 – 1890; v tom roku bola začlenená do Pražského konzervatória) pomohla vycibriť talent viacerých známych skladateľov (Eduard Nápravník, Karel Bendl, Antonín Dvořák, Leoš Janáček, Josef Bohuslav Foerster či Ludvík Kuba). 

František Žaškovský sa tam vzdelával pod taktovkou Karela Františka Pitscha, majstra kontrapunktu a vyhľadávaného pedagóga (jeho žiakmi boli napríklad Josef Leopold Zvonař, Alois Hnilička či Josef Förster mladší).

Ako jeden z posledných predstaviteľov barokového organového umenia na českom území zostavil Karel František Pitsch napríklad zbierku 72 organových prelúdií a ako tvorca chrámových skladieb mal akiste veľký vplyv na budúcu kariéru Františka Žaškovského. 

Diplomy aj zlatá medaila
Po absolvovaní štúdia na organovej škole (ktoré v tom období trvalo dva roky) sa vrátil do svojho rodiska, kde zaujal miesto organistu po svojom otcovi. Vraj mal ponuku byť hudobným pedagógom v Bratislave, ale pre nízky plat ju odmietol.  

Ďalšia jeho životná púť viedla do hlavného mesta Hevešskej župy – Jágra. Práve tam František Žaškovský získal miesto profesora preparandie (učiteľský ústav) a stal sa tiež regenschorim (správcom chóru a organistom) katedrály. 

V roku 1853 František Žaškovský zostavil a vydal chorálnu knihu latinských a slovenských skladieb Manuale musico-lithurgicum. Dielo, ktoré vzniklo v spolupráci s bratom Andrejom a Andrejom Radlinským, malo aj latinsko-maďarskú verziu. Dielo sa rýchlo ujalo vo všetkých diecézach. 

Tento spevník niektorí pokladajú za predchodcu Jednotného katolíckeho spevníka (JKS), ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1937 a používa sa dodnes. Dosiaľ v ňom nájdeme aj pár piesní práve od bratov Žaškovských. 

Františkovi a Andrejovi Žaškovským sa darilo čoraz viac etablovať na hudobnej scéne. V roku 1865 sa stretli s pápežom Piom IX., s ktorým sa podelili o svoje dovtedy vydané diela. O rok nato dostali uznanlivé vyjadrenia od apoštolského nuncia a pápežovho sekretára. Od ministerstva pre veci náboženstva a verejného vzdelávania dostal Andrej Žaškovský 13. novembra 1868 zadanie zostaviť cvičnú knihu spevu a piesní. Čestný diplom za svoje diela získali bratia v Londýne aj v Paríži (v druhom menovanom aj zlatú medailu). 

František Žaškovský až do konca života pôsobil v Jágri, kde 42 rokov nepretržite vykonával svoje hudobné povolanie. Práve tam aj 2. decembra 1887 vo veku 68 rokov zomrel. 

V roku 2014 si obec Žaškov a okresné mesto Dolný Kubín uctili pamiatku hudobníckej rodiny podujatím Memoriál Žaškovských. Príznačné je, že počas svätých omší boli interpretované len tie skladby z JKS, ktoré vytvorili bratia.