Slovenskí hudobníci si uctili Pannu Máriu

Ide o zborník obsahujúci 27 hudobných kompozícií, ktoré si zaslúžia pozornosť nás súčasníkov nielen kvôli ich historickej, ale aj duchovnej a umeleckej hodnote. Sú určené pre spev zväčša so sprievodom organa (prípadne harmónia či klavíra), ku ktorým v niektorých prípadoch pristupujú aj husle alebo v jednej skladbe aj violončelo.

Zborník sprístupňuje záujemcom o sakrálnu hudbu diela z ich pôvodných rukopisných záznamov, ktoré sú uložené v rôznych zbierkotvorných a knižničných inštitúciách na Slovensku, respektíve aj v súkromnom vlastníctve.

Mariánske kultúrne dedičstvo

Ide o dôležitú súčasť nášho kultúrneho dedičstva, ktorá je dodnes v našej kultúrnej verejnosti málo známa najmä preto, že nedávny komunistický režim sakrálne umenie zaznával a snažil sa ho vytlačiť z historickej pamäti spoločnosti.

Zborník je praktickým notovým vydaním a obsahuje aj party pre interpretáciu diel. Súčasní hudobníci v ňom nájdu kompozície, ktoré môžu uvádzať na koncertoch v chrámových priestoroch a niektoré môžu byť inšpiratívne aj pre súčasnú liturgicko-hudobnú prax.

Vyše osemdesiatstranová publikácia prináša výber z tvorby štrnástich autorov rôznych skladateľských generácií spätých so Slovenskom, ktorí tvorili na základe rôznych kompozičných východísk, počnúc klasicko-romantickou tradíciou cez platformu formovania moderných vízií slovenskej hudby až po avantgardné koncepty.

Editorom publikácie je renomovaný hudobný skladateľ Vladimír Godár a publikácia odráža jeho premyslený tematicko-kompozičný koncept a vynikajúcu prácu s hudobnými prameňmi. Sadzbu nôt realizoval Marek Spusta.

Najstaršia a najmladšia

Väčšina kompozícií v zborníku (23, respektíve 24) bola vytvorená v 20. storočí, a to zväčša v období pred nástupom komunistického režimu (pred rokom 1948). Pred rokom 1900 vznikli tri diela.

Najstaršia skladba v zborníku pochádza z roku 1896 a vytvoril ju vtedy 15-ročný Mikuláš Schneider-Trnavský, ktorý sa neskôr stal regenschorim v Dóme sv. Mikuláša v Trnave a zostavil dodnes v liturgii používaný Jednotný katolícky spevník vydaný v roku 1937 (od neho sú v zborníku ešte ďalšie štyri diela z rokov 1898, 1901, 1910 a 1919).

Najmladšia kompozícia v zborníku je z rokov 1993/2012 a jej tvorcom je jediný žijúci autor v zborníku Peter Martinček (narodený v roku 1962 v Bratislave).

V latinčine, no niektoré aj v slovenčine

Väčšia časť skladieb v zborníku je v latinčine: je to dvadsať zhudobnení textu Ave Maria (zhudobnenie kompletného textu alebo len jeho častí) a latinskej mariánskej antifóny Alma Redemptoris Mater (Slávna Matka Spasiteľa, respektíve hymnu Ave Maris Stella – Zdravas’, Hviezda morská).

V slovenčine je šesť skladieb. Zborník otvárajú dve kompozície Zdravas’, Mária z roku 1987 v slovenčine pre spev bez sprievodu hudobného nástroja od Eugena Suchoňa.

Dvaja autori v zborníku pôsobili v oblasti liturgickej hudby v Katedrále sv. Martina v Bratislave: Štefan Németh-Šamorínsky, od ktorého sú v zborníku štyri skladby z rokov 1923 a 1947, tam bol organistom; a Alexander Albrecht, od ktorého je v publikácii jedna kompozícia vytvorená pred rokom 1900, bol dirigentom Cirkevného hudobného spolku.

Regenschori ďalšieho bratislavského kostola – blumentálskeho – Ladislav Stanček, ktorý pôsobil aj ako pedagóg v Spišskej Kapitule a v Spišskej Novej Vsi, je v publikácii zastúpený štyrmi kompozíciami. Tri z nich sú v slovenčine.

Okrem dvoch piesní Zdravas’, Mária (1928/1941) a Ó, Matka Božia (1928/1938) je to aj Omša o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie skomponovaná pri príležitosti ukončenia Mariánskeho roku 1954 so zhudobnenými textami ordinária aj propria.

Z troch kompozícií Viliama Figuša-Bystrého v zborníku je jedna v slovenčine (Zdravas’ buď, Panno Maria!, 1902). V zborníku je zhudobnenie Ave Maria aj od autorov známych najmä v súvislosti s hudbou zábavnou (Ján Móry, 1923) alebo populárnou (Ernő Zahovay, 1995).

Po jednej skladbe sú v zborníku zastúpení Frico Kafenda (1911), Jozef Rosinský (pred rokom 1947), Alexander Moyzes (1926), Jozef Malovec (1989) a zakladateľská osobnosť novodobej slovenskej hudby Ján Levoslav Bella, ktorého Ave Maria pre soprán, tenor a organ z roku 1930 publikáciu uzatvára.