Sľub mi dal vedomie, že sme tí praví

Keď ste sa stretli, mali ste hneď pocit, že Katka bude vaša žena?

V tom čase, keď sme sa spoznali, som práve riešil isté životné situácie. No v istom momente prišlo počas modlitby precitnutie, že by som chcel, aby bola mojou ženou. Osobne neverím v nejaké predurčenie partnera, no verím, že je možné počuť Boží hlas.

Od toho momentu som to teda začal v sebe riešiť modlitbou, a keď som to mal vyriešené, povedal som Katke o svojich pocitoch. O tom, že by som ju chcel viac spoznávať.

No neprezradil som jej, že túžim, aby sa stala mojou ženou. Nechcel som ju nijako zväzovať.

Rozhodli ste sa vstúpiť do manželstva, aj keď sa dnes veľa mladých ľudí nechce viazať.

Žijem a aj vtedy som žil v komunite ľudí, ktorí chceli vstúpiť do manželstva. Bol to pre mňa prirodzený koncept – keď sa človek nachádza v určitej fáze vzťahu, posun ďalej znamená manželstvo.

V určitom momente som cítil, že som pripravený. Samozrejme, na manželstvo alebo dieťa vás nedokáže pripraviť nič. Čas chodenia a vzájomného spoznávania bol úžasný, ale kým sme neboli manželia, necítil som istotu, že zostaneme spolu.

V tomto zmysle bol manželský sľub oslobodením, dal mi veľa sily a milosti, aby som o podobných veciach nepremýšľal. Mnohí ľudia sa možno boja sľubu, no ja som si uvedomil, že zo mňa spadlo bremeno premýšľania, či je to ten pravý človek.

Dalo mi to skôr vedomie, že sme tí praví, pretože sme sa tak rozhodli a potvrdili to. Aj v tom je sila sľubu, lebo uľahčuje zvládať náročné chvíle, ktoré v manželstve prídu.