Spomíname na dve osobnosti slovenskej kultúry

Po Martinovi Hamuljakovi je dnes pomenovaná obec pri Senci aj ulica v Bratislave. O jazykovedcovi, redaktorovi a vydavateľovi vznikla dokonca óda, pod ktorú sa podpísal jeho súpútnik Ján Hollý. 

Práve generácia bernolákovcov bola jedna z výskumných oblastí historika Hadriána Radvániho, ktorého s bernolákovskou érou spájalo ešte čosi. Dlhé desaťročia žil v dome, kde v minulosti sídlila Jelínkova tlačiareň. Práve v tej vydával Václav Jelínka najznámejšie diela bernolákovcov vrátane samotného Antona Bernoláka, ale napríklad aj spomenutého Jána Hollého. 

Osveta a prekonávanie rozdielov
Rodák z Oravskej Jasenice Martin Hamuljak bol jednou z vedúcich osobností mladšej generácie bernolákovcov. Inicioval založenie kultúrnych inštitúcií Slovenský čitateľský spolok či Slovanská knižnica, v roku 1834 aj  Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej. Bol jeho predsedom aj organizátorom väčšiny aktivít, ktoré mali za cieľ zblížiť oba tábory slovenského národného hnutia. Na zblížení katolíckych aj evanjelických intelektuálov mu záležalo celý profesný život. 

Hoci (až na pár článkov) nebol literárne činný, udržiaval kontakty s vtedajšou spisovateľskou elitou. Dodnes sa zachovala jeho početná korešpondencia s rôznymi osobnosťami, napríklad s Jurajom Palkovičom, Jánom Hollým, Pavlom Jozefom Šafárikom a inými. Často pomáhal aj pri vydávaní a distribúcií ich diel – stál napríklad aj za vydaním Katolíckeho spevníka od Jána Hollého. 

Inicioval obnovenie spolku    
Po roku 1989 to bol práve Hadrián Radváni, kto prišiel s nápadom obnovy členstva Spolku svätého Vojtecha (SSV). Stal sa tiež jeho prvým členom, neskôr doživotným predsedom. V SSV mu v roku 2008 vyšla aj brožúrka Panna Mária Trnavská. 1708 - 2008 či Stará Trnava v obrazoch (1994). V niektorých svojich knižných tituloch sa venoval aj jezuitskej problematike, napríklad Jezuitská a Univerzitná knižnica v Trnave: hľadanie spoločného kultúrneho dedičstva (2006) či Ján Simonides (1639 - 1674): Slovenský mučeník zo Spoločnosti Ježišovej (2011). 

Za svoj prínos do kresťanskej kultúry sa stal v roku 2009 laureátom Ceny Fra Angelica.