Stopy v neprebádaných svetoch

Ste multitalentovaná umelkyňa. Bolo na začiatku maľovanie, modelovanie alebo básnenie?

Myslím, že na začiatku bolo niečo celkom iné, čo je pre akúkoľvek formu umenia neodmysliteľné. Tým je istá túžba hľadať, alebo skôr predispozícia – potreba niečo svojím dielom povedať, vyjadriť sa, vložiť do tvorby svojho ducha, zachytiť silné pocity, postrehy a pohľady. Sú to doslova stopy, kroky do iného sveta, ktorým tvorba pre umelca jednoznačne je.

Umelec do tohto sveta vkročí a kráča ďalej a ďalej a tie stopy, čo za sebou zanecháva, to sú jeho diela. Sú ako odtlačky chodidiel, ktoré museli vzniknúť, aby mohol kráčať vpred.

V tom je umenie naozaj fascinujúce, pretože divák tak dostáva možnosť vojsť spoločne s umelcom do neprebádaných svetov, sledovať jeho stopy, vnárať sa s ním hlbšie a hlbšie k podstate, až zistí, že tie stopy, ktoré sledoval, sa zapísali v jeho vnútri.

Umenie je ako hľadanie poznania a nachádzanie nepoznaného, a to doslova, lebo často nie je úplne zrejmé, čo objavíme. Umelec má dôležitú úlohu, ktorá je od potreby hľadania závislá a bez ktorej by sa zastavil alebo chodil po už prebádaných miestach.

Tým by jeho tvorba do istej miery nemala význam a už by nebola tvorbou, lebo by stratila charakter cesty, po ktorej možno kráčať.

Umelec akoby ani nebol tvorcom tejto cesty, jednoducho kráča a využíva všetky svoje predpoklady, aby mohol hľadať a vidieť. Nie očami, ale duchom. A ak má umenie nejakú úlohu, tak je to naučiť nás vidieť do hĺbky. Lebo ani výtvarné umenie nie je umením pre oči; oči sú iba prostriedok, vďaka ktorému umenie môžeme vnímať.

Symfónia života, 2024, detail. Ilustrácia: ©Andrea Hellová

Ako, kedy a vďaka komu ste sa dostali k maľovaniu?