Stretli sa na jednom diele

Bola aj výstava

Do 28. októbra si návštevníci môžu v hale pod kostolom pozrieť aj návrhy, skice, náčrty a obrazy, ktoré Cyril Uhnák vytvoril v priebehu tvorby.

Pod dvojobrazom sú v súčasnosti inštalované relikvie sv. Jána Bosca a bl. Titusa Zemana, ktoré boli požehnané práve počas výročnej svätej omše spoločne s umeleckým dielom.

Myšlienka vytvoriť tematické dielo pre kostol sa zrodila v roku 2010 v hlave vtedajšieho správcu farnosti dona Jána Čaplu.

Neskôr sa jej v roku 2016 ujal nový správca farnosti don Marián Husár.

Obrazy boli dokončené 31. augusta; predchádzali tomu niekoľkonásobné farebné skúšky aj celkové korekcie.

Tri „éčka“

Cyril Uhnák sa v jednom rozhovore vyjadril, že umenie je spojením troch „e“: emócie, estetiky a energie. Tieto tri veličiny sú piliermi jeho tvorby doteraz.

„Vnímam to tak, že estetika je kritériom krásna. Pozitívna emócia v človeku vzbudzuje pocit niečoho vznešeného. Emócia, v spojení s estetikou, unáša človeka mimo priestoru a času. A aby to človek dokázal vnímať, je potrebná energia, ktorá v človeku zároveň vzbudzuje snahu niečo krásne tvoriť.“  

Don Bosco nás žehná

Cyril Uhnák uvažoval, ako nápad uchopiť.

„Vnímal som priestor kostola a nachádzal som inšpiráciu v spoločenstve, kde sú rôzne skupiny ľudí od malých detí až po najstarších veriacich. Vytvoril som si príbeh, v ktorom je don Bosco akoby garantom spoločenstva.

Chcel som ho znázorniť ako sprostredkovateľa Božích milostí, ktoré vyprosuje pre svojich nasledovníkov. Priestor, ktorý mal vyplniť obraz, vytvára štyri metre dlhý a meter široký zvislý pás, čo umocňovalo predstavu, že spoločenstvo sa zdvíha k nebeskému - a nebeské sa vracia na zem cez žehnajúcu ruku dona Bosca na obraze.

Cítil som v tom silnú emóciu."

Pocta slovenskému mučeníkovi

Súčasťou dvojobrazu je aj don Titus Zeman – pôvodne sa o ňom neuvažovalo, keďže v roku 2010 nebolo isté, ako jeho blahorečenie skončí.

V septembri 2017, keď bol Titus Zeman vyhlásený za blahoslaveného, bolo o téme druhého obrazu rozhodnuté. „Ako na prvom obraze, aj na tomto je príbeh vody.

Skupinka prechádza cez rozvodnenú rieku Moravu a chce sa dostať na druhú stranu. Jedna z postáv padá od únavy, druhý účastník prechodu mu pomáha vstať a pokračovať, hoci vidí prenasledovateľov.

Muž nad nimi drží v ruke červenú ružu, symbol mučeníctva.

Ostatné postavy pohľadom komunikujú s Titusom Zemanom a donom Boscom; a tí akoby ich povzbudzovali nevzdať sa. Iba s odvahou, sprevádzanou sebazaprením a rozhodným postojom, často na hranici utrpenia až bolesti, doráňaní tŕňami životných nezdarov, sa dotkneme krásy.“

Ako dielo vznikalo

Proces tvorby približuje Cyril Uhnák takto: „Prvé skice vznikli v roku 2010. V roku 2015 som pripravil desať farebných štúdií vo vzťahu k interiéru kostola, ktorý je komponovaný v troch farbách: biela, modrá a okrová.

V októbri 2017, v rozhovore s manželmi Adou a Mariánom Weberovcami, autormi architektúry kostola, ktorí neboli naklonení dopĺňať obrazy, sme sa zhodli na jednom bode: ak predsa niečo nové, tak to musí byť modré.

Kostol má 21 rokov. Je čistý v bielej architektúre, no razantný v modrých ultramarínových až kobaltových tónoch mobiliára. Obetný stôl i oltárna stena sú masívne keramické bloky.

Preto som použil drevený panel bez rámu a silné pastózne akrylové farby, ktoré trochu evokujú materiál keramiky.“

Cyril Uhnák a saleziáni

„Vzťah k saleziánom mám cez svojho otca, ktorý bol s nimi v kontakte.

Strýc mojej mamy bol saleziánsky kňaz, študoval v Turíne. Do styku so saleziánmi som prichádzal aj v čajkovskej farnosti, odkiaľ pochádzam.

Ten vzťah má teda hlbšie korene. Teraz patrím do saleziánskeho spoločenstva na Miletičovej ulici v Bratislave."