Tizian. Krása – láska – poézia
Taliansky renesančný umelec Tizian (Tiziano Vecellio, 1480/1485 – 1576) sa preslávil nespočetnými portrétmi a jedinečnou technikou maľby.
Pohľad na inštalovanú snímku. Snímka: © KHM-Museumsverband
Už počas života v roku 1557 o Tizianovi napísal Lodovico Dolce, že „slávu dokonalej práce s farbou možno priznať jedine Tizianovi“. Z jeho obrazov dýcha krása, láska a poézia.
Výstava vo viedenskom Umeleckohistorickom múzeu prezentuje 60 diel tohto velikána talianskej renesančnej maľby z obdobia posledných 25 rokov jeho tvorby.
Kolekciu obrazov dopĺňajú diela súpútnikov ako Schiavone, Tintoretto, Jacopo Bassano alebo Palma il Vecchio. Sú tu tiež obrazy jeho zberateľov či Tizianove autoportréty.
Návštevníci výstavy tak majú neopakovateľnú príležitosť zhliadnuť najvyššiu kvalitu talianskeho renesančného maliarstva a zároveň sa prostredníctvom Tizianových portrétov zoznámiť s významnými osobnosťami Benátok, najmä početnými dámami z urodzených šľachtických rodín.
Benátky 16. storočia
Tizian ponúka príležitosť poodhaliť oponu spoločenského života a kultúry v Benátkach 16. storočia.
Bolo to obdobie, keď boli Benátky centrom tlače a vydavateľstva. Istým spôsobom išlo o mediálnu revolúciu v ranom novoveku, ktorú možno porovnať s revolučným dopadom vyvolaným digitálnymi technológiami súčasnosti.
Silu a veľkoleposť Benátskej republiky mali potvrdzovať umelecké diela. Benátčania si uvedomovali propagandistickú silu umenia, a preto neváhali štedro financovať umelcov, aby pracovali pre rozkvet mesta. Jedným z nich bol aj Tizian.
Majstrovstvo portrétu
Nezvyčajný rozkvet dosiahla portrétna maľba. Portrét slúžil na zobrazenie reálnej alebo domnelej vážnosti objednávateľa a istým spôsobom ho zvečnil. Majstrom portrétnej maľby bol práve Tizian, objednávky na vyhotovenie portrétov dostával z celej Európy.
Umelec dokázal vystihnúť charakter portrétovaného a počas svojej dlhej kariéry vytvoril celú galériu ľudských typov, charakterov, citových pohnutí. Zároveň v jeho dielach môžeme obdivovať luxusné textílie, dobovú módu a šperky.
Spomedzi Tizianových portrétov spomeňme aspoň portrét Pavla III. Farnese so synovcami Alexandrom a Otavianom Farnese (1546, Museo e Galleria Nazionale di Capodimonte v Neapole), Karla V. na koni (1548, Museo del Prado v Madride), Františka della Rovere (1537, Galleria degli Uffizi vo Florencii) alebo autoportrét z roku 1562 (Staatliche Miseen v Berlíne).
Žena so zrkadlom
V dejinách umenia, osobitne portrétneho maliarstva, patrí Tizianovi nezastupiteľné miesto, zvlášť príťažlivé sú jeho ženské portréty, charakteristické nežnosťou, teplým jemným svetlom a dokonalými proporciami. Tizianove ženy sú jedinečné a nenapodobiteľné.
Ženský portrét sa vyvíjal od realistických podobizní k zobrazeniam blonďavých mladých žien považovaných v Benátkach za ideál ženskej krásy.
So ženskou krásou úzko súvisí aj zrkadlo alebo obraz, ktorý zrkadlo vytvára, námet, ktorý priťahoval mnohých umelcov, medzi nimi aj Tiziana.
Na mnohých jeho obrazoch zrkadlo nielen odráža krásu, a to zo všetkých strán, ale nám aj pripomína ľudskú márnosť – vanitas a pominuteľnosť života (Vanitas, okolo 1520, Alte Pinakothek v Mníchove; Žena so zrkadlom, 1515, Musée du Louvre v Paríži; Venuša a zrkadlo, 1555, National Gallery of Art, Washington a iné).
Vanitas, 1520, olej na plátne, Alte Pinakothek v Mníchove. Snímka: © bpk / Bayerische Staatsgemäldesammlungen
Majster kompozície
Tizian bol majstrom kompozície, čo preukázal najmä na obrazoch historickej maľby. Renesanční umelci a ich patróni považovali historické maliarstvo za vrchol veľkého umenia, čomu sa nebránil ani Tizian.
Preslávil sa najmä zobrazovaním klasických mýtov. Väčšina námetov je prevzatá z Ovídiových Metamorfóz alebo spisov iných klasických autorov.
V každom svojom obraze s historickou témou Tizian veľmi starostlivo vyberá moment, v ktorom dej smeruje k dramatickému vyvrcholeniu, napríklad na obraze Venuša a Adonis (1560, súkromná zbierka) zobrazuje márny pokus Venuše zabrániť Adonisovi, aby sa vydal so svojimi psami na jeho posledný lov.
V Tizianových kompozíciách sa opakovane objavujú aj hudobné nástroje. Hudba sa totiž považovala za akýsi katalyzátor lásky a oddávna bola obľúbeným námetom v maliarstve.
Dobrým príkladom je obraz Venuša s organistom (1555, Museo del Prado v Madride), kde podľa niektorých odborníkov Tizian namaľoval organ, ktorý dostal ako odmenu za portrét Alessandra degli Organiho, čo potvrdzuje záujem benátskych maliarov o hudbu.
Portrét dámy v modrom. Snímka: © Galleria Palatina e Appartamenti Reali di Palazzo Pitti, su concessione del Ministero della cultura
Sakrálna tvorba
Náboženské témy Tiziana preslávili rovnako ako portréty. K najoriginálnejším a najpôsobivejším obrazom patrí Kladenie do hrobu (1559, Museo del Prado v Madride).
Dramatickosť zobrazeného deja pochádza z farebnosti obrazu a z výrazu a gest postáv. Za autoportrét umelca v tomto diele sa považuje postava Jozefa Arimatejského.
Modrý plášť Panny Márie je v prudkom kontraste so sinavým telom mŕtveho Syna a tieto dva farebné tóny sú akoby výkrikom bolesti a lásky.
Benátsky Kostol Santa Maria Gloriosa dei Frari, ktorý spravovali františkáni, skrýva jeden z najvýznamnejších Tizianových sakrálnych diel – oltárny obraz na hlavnom oltári Nanebovzatie Panny Márie (Assunta, 1518). Monumentálny obraz (690 x 360 cm) je triumfálnym zobrazením Panny Márie.
Tizianove obrazy mučeníkov a svätcov stelesňujú čnosti, odvahu a hrdinskosť. Ich príbehy sa môžu líšiť, ale spája ich jedna vec: krása, pretože v duchu renesančnej estetiky krásne telo symbolizovalo aj krásnu dušu, myseľ.
K majstrovským a najúspešnejším zobrazeniam svätíc patrí Kajúca sa Mária Magdaléna (okolo 1565, Ermitáž v Petrohrade), na obraze vidíme krásne dlhé vlasy padajúce na plecia a extatický pohľad svätice upriamený k nebu. Tizian mal rád túto kompozíciu a namaľoval niekoľko jej verzií.
Niektoré námety zo Starého zákona, ako napríklad Zuzana (okolo 1556, Kunsthistorisches Museum vo Viedni) alebo Judita (okolo 1580, Kunsthistorisches Museum vo Viedni), spája krása hlavných hrdiniek, ktorá sa tiahne ako zlatá niť Tizianovým dielom.
Snímanie z kríža
Zavŕšením Tizianovej tvorby i života prežitého v duchu kresťanskej viery predstavuje obraz Snímanie z kríža (okolo 1575), ktorý je jeho posledným dielom, výtvarnou meditáciou.
Na dolnom okraji rozmerného plátna, ktoré sa nachádza v benátskej Accademii, je nápis: Quod Titianus inchoatum reliquit, Palma reverente absolvit. Deo dedicavit opus - Čo Tizian nechal nedokončené, Palma s úctou dokončil a dielo obetoval Bohu.
V pravom dolnom rohu môžeme vidieť erb Vecelliovcov a iluzívne maľovanú votívnu platničku zobrazujúcu Tiziana a jeho syna Orazia, ako sa modlia k Panne Márii.
Obraz namaľoval umelec pravdepodobne do Kaplnky Ukrižovania v Kostole Santa Maria Gloriosa dei Frari, kde si želal byť pochovaný.
Obraz však nedokončil pre isté nedorozumenia s tamojšími františkánmi, domaľoval ho až po Tizianovej smrti Palma Giovane.
Tizian a jeho dielo
Tizian, ktorý prežil väčšinu svojho dlhého a nesmierne plodného života v Benátkach, ktoré miloval, bol už počas života ctihodným občanom Benátskej republiky a uznávaným maliarom.
Vasari o ňom napísal, že „vynikal nielen svojím jedinečným umením, ale aj neobyčajnou prívetivosťou, pekným správaním a nesmierne príjemnými obyčajmi a spôsobmi“.
Narodil sa v Pieve di Cadore, dátum jeho narodenia nie je istý, pravdepodobne medzi rokmi 1480 až 1485, jeho maliarske sklony sa prejavili vo včasnom detstve, a tak ho v mladom veku poslali do dielne maliara Gentileho Belliniho v Benátkach, ktoré sa napokon stali jeho domovom.
Maľoval do pokročilej staroby, pričom sa vo výtvarnom prejave nikdy neopakoval.
Vo svojich obrazoch dokázal zachytiť poetickú atmosféru krajiny, zvlášť za súmraku a pracoval so svetlom mimoriadnym spôsobom, jeho postavy sú osvetlené tým, že dodáva inkarnátu hebkosť a odevom hodvábne lesky. Takže Tizianove obrazy sú osvetlené svetlom, ktoré vychádza z nich samých.
Tizianovo dielo zohralo významnú úlohu v dejinách umenia pri prechode od vrcholnej renesancie až po obdobie rekatolizácie, jeho obrazy s náboženským motívom sú hymnom kresťanskej lásky.
Tizian sa stal jednou z najslávnejších osobností Benátok a ako maliar bol neprekonateľný, lebo jeho štetce zachytávali život.