Úlovok zo životnej múdrosti kardinála Korca

Originálny titul knižnej novinky môže veľmi milo prekvapiť. Stalo sa to aj mne, keď som v rukách držal novú knihu, ešte voňajúcu tlačiarenskou čerňou. Na obálke ma vítal typický zamyslený pohľad a tajuplný úsmev kardinála Jána Chryzostoma Korca.
Viliam Judák 19.04.2022
Úlovok zo životnej múdrosti kardinála Korca

Aj dnes môžeme mať zážitok zo slov Jána Chryzostoma Korca, ktorými dokázal jasne a zrozumiteľne vyjadriť podstatu problému. Snímka: Jozef Sedlák

Ide o knihu Jána Szelepcsényiho Slová v čereni. Komentár kardinála Jána Chryzostoma Korca ku krížovej ceste, ktorou prešiel vo svojom zápase o vieru, nádeje a budúcnosť svojho národa. Knihu vydal Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2022. Slovo čereň znamená rybárska sieť na dlhej žrdi.

Akoby chcel Ján Szelepcsényi (1934), slovenský hudobný skladateľ, dirigent a diplomat, blízky človek J. Ch. Korca (1924 – 2015), vyjadriť, že sa mu podarilo „uloviť“ niečo z jeho bohatej životnej múdrosti, vloženej do vyše 80 titulov z filozofie, teológie, dejín či kultúry.

OSUDOVÉ ZVRATY

Kniha rozhovorov s Jánom Szelepcsényim sa vinie v 15 kapitolách nielen životopisnými reáliami – Tŕnistá cesta, O zodpovednosti, nádeji a láske, Uznanie akademického sveta –, ale aj tak trochu provokatívnymi oblasťami života: Načo je človeku Boh?, Cirkev a štát, Je naša Cirkev jednotná?

Autor respondenta nešetril, kládol mu otázky idúce pod kožu, čím sa kniha stáva živou, dynamickou, zvedavou a v dobrom zmysle slova ponúka aj napätie.

Ako na filmovom plátne čitateľ sleduje, že život a bohatá činnosť J. Ch. Korca sú odrazom takmer päťdesiatročného dramatického diania v Cirkvi na Slovensku v minulom storočí. Najmä počas komunistického útlaku, keď úsilie štátnej politiky smerovalo k zámernej likvidácii Cirkvi.

Nemenej dôležitý je však aj pohľad na zmeny v Cirkvi a spoločnosti po roku 1989. Ján Chryzostom Korec sa vždy zo všetkých síl snažil o slobodné pôsobenie Cirkvi a o oslobodenie človeka vôbec.

Životná cesta skúšaného kardinála sa spája s vážnymi spoločenskými metamorfózami, ktoré spôsobovali jeho osobné osudové zvraty – znemožnenie rehoľnej formácie, zastrašovanie, špicľovanie a napokon odsúdenie. Spoločenské dôsledky ho však nepokorili, čo svedčí o jeho vernosti a vnútornej sile.

BISKUP V MONTÉRKACH

Ako pätnásťročný vstúpil J. Ch. Korec v Ružomberku do Spoločnosti Ježišovej, aby sa domov vrátil po jedenástich rokoch. V povestnej barbarskej noci, ako ju sám nazval, ho počas likvidácie kláštorov s jeho spolubratmi Spoločnosti Ježišovej internovali v koncentračných táboroch v Jasove, v Podolínci a v Pezinku.

Po piatich mesiacoch internovania ho v septembri 1950 prepustili do civilného života. V atmosfére otvoreného nepriateľstva voči Cirkvi prijal Ján Chryzostom Korec 1. októbra 1950 v Rožňave tajne kňazskú vysviacku z rúk biskupa Róberta Pobožného.

Vzhľadom na situáciu s biskupmi ho ako 27-ročného v jednom z bratislavských bytov spolubrat biskup Pavol Hnilica konsekroval za biskupa 24. augusta 1951. A to v čase, keď biskupi na Slovensku boli už vo väzení alebo internovaní.

Keďže spoločenské podmienky boli pre pôsobenie vo verejnej službe Cirkvi nepriaznivé, tajný biskup pracoval v rôznych civilných zamestnaniach. Pečať biskupskej konsekrácie mu však nikto nemohol vziať. Preto „biskup v montérkach“, ako ho nazvala západná tlač.

Bohatá pastoračná činnosť kardinála Korca, najmä medzi inteligenciou a vysokoškolskou mládežou, bola štátnym úradom tŕňom v oku.

Preto nebolo prekvapením, keď uňho Štátna bezpečnosť vykonala domovú prehliadku a nariadila prísne sledovanie. Napokon ho zaistila a 20. mája 1960 odsúdila na dvanásť rokov odňatia slobody.

ZLATOÚSTY SLUŽOBNÍK

Ján Chryzostom Korec ako kňaz a teológ hľadá odpovede na otázky, východiská a riešenia v Bohu. Robí to vo svojich vlastných dielach a rovnako aj v odpovediach na otázky v knihe. Rešpektuje v nich aj ľudí iného zmýšľania bez toho, aby sa zriekol svojej pravdy.

Ľudský údel totiž nevníma fatalisticky, neupiera človeku právo na vlastné videnie vecí. Vo viere však vidí nádej či šancu pre každého, kto je ochotný prekročiť svoj tieň. Ako služobník Cirkvi sa neutieka len k eschatologickému riešeniu, ktoré je pre kresťana neodmysliteľné, ale hľadá ho aj v pozemskom priestore života.

Ako vidieť, biskup a neskôr kardinál Ján Chryzostom Korec je skutočne „zlatoústy“, čo vyjadruje jeho druhé meno. Aj dnes môžeme mať zážitok z jeho slov, ktorými popri jasnej, brilantnej argumentácii na veľmi široké horizonty tém a disciplín dokáže jasne a zrozumiteľne vyjadriť podstatu problému.

Túto inteligentnú i odvážnu diskusiu dvoch erudovaných, rozhľadených ľudí by si mal dopriať každý, koho zaujíma svedectvo doby, silnej, hlbokej viery v Boha a statočnosti.