Uvidíš, raz budeš maľovať liturgické rúcha

Keď si vo februári preberala Cenu Fra Angelica z rúk biskupa Jozefa Haľka, v slovách poďakovania uviedla, že bez svojich rodičov, výnimočných výtvarných umelcov Alexandra a Evy Trizuljakovcov by nebola tým, čím je.

„Mama a otec však boli predovšetkým milujúci rodičia, ktorí veľkoryso prijali život ôsmich detí,“ približuje Katarína, ktorá sa narodila ako štvrtá v poradí. „Vychovávali nás vo viere, pričom sme boli obklopení umením. Stále nám opakovali, že máme byť pracovití a presadiť sa svojou prácou. Dávali nám príklad. Mama vždy hovorila, že dieťa sa učí odpozeraním.“

Eva a  Alexander preto dovolili svojim deťom, aby si kreslili v ich ateliéri. „Viedli nás aj k hudbe, pohybu a športu. Keď sme dorastali, presne vedeli, kto z nás má aké schopnosti a talenty.“

RODINNÉ CHVÍLE ŠŤASTIA

Otec mal predstavu, že z detí budú sochári, mama ich smerovala k maľovaniu. „Ale učila nás aj šiť a starať sa o záhradu. K vareniu nás však nepúšťala, okrem najstaršej sestry Michaely. Variť pre desať ľudí si totiž vyžadovalo majstrovstvo a ako mladšie deti by sme sa v kuchyni iba motali,“ spomína s úsmevom Katarína.