V Bratislave sú prešovské židovské poklady

Expozícia Poklady židovského múzea v Prešove II. nadväzuje na minuloročný projekt a jeho tretiu časť predstavia o rok. Všetky rozprávajú o židovskom múzeu v Prešove – najstaršom židovskom múzeu na Slovensku, ktoré vzniklo v roku 1928. Prečo sa teda exponáty nachádzajú v Bratislave?

„Bratislavu s Prešovom spája osobnosť Eugena Bárkanya – zakladateľa prvého židovského múzea a významného ochrancu judaík,“ predstavila kurátorka Židovského komunitného múzea Jana Švantnerová.

Vzácne pamiatky boli roky uložené v múzejných depozitároch. Do 9. októbra si ich môžu počas piatkov a nedieľ pozrieť návštevníci Židovského komunitného múzea v Bratislave.

Podľa zakladateľa a riaditeľa Židovského komunitného múzea Maroša Borského je to výskumno-edično-výstavný projekt. Jeho výstupom je preto vyše 250-stranová bohato ilustrovaná publikácia o výskume prešovských židovských pamiatok, ktorú sprevádza výstava.

V hlavnej úlohe kreslo pre nevestu

Tento rok predstavujú vybrané synagogálne textílie a dokumenty. Najvzácnejším výstavným kusom je kreslo pre židovskú nevestu, ktoré istej chudobnej neveste daroval ženský charitatívny spolok Gomlei chesed z Košíc. Ten pomáhal chudobným rodinám pri rôznych obradoch – svadbe, obriezke i židovskom pohrebe.

„Vnútri sa v čalúnení našli zvyšky novín, podľa ktorých vieme identifikovať aj dátum jeho vzniku – okolo roku 1873,“ predstavil Pavol Šalamon zo Židovskej náboženskej obce v Košiciach. Pred synagógou na ňom sedela mladá žena pred sobášom, ktorá sa lúčila s priateľkami a so slobodným životom.

Parochety a plášte na Tóru

Nielen dámy iste zaujme precízna paličkovaná čipkárska práca siahajúca do 17. storočia. Vystavené sú obradné textílie ako parochety (závesy, ktoré zakrývajú schránku na Tóru - Aron Kodeš v synagóge), plášte na Tóru či ozdoby čepca vyšívané technikou spanier arbet, ktorá v 30. rokoch 20. storočia takmer zanikla. Pôvod čipiek siaha do Talianska, Belgicka i Francúzska.

V minulosti boli mnohé z nich cennými komoditami, keďže sú popretkávané zlatými kovovými niťami. Niektoré slúžili ako synagogálne textílie, pri iných presne ich funkciu nepoznáme. Mohli to byť časti prikrývok, obrusov, závesov či renesančných záster.

Ketuby i sťažnosti

Dvojica sefardských ketúb z roku 1807, teda ilustrovaných svadobných zmlúv, ponúka nezvyčajný príbeh. Obe sú totiž pre rovnaký pár, každá je však inak ilustrovaná a písaná iným pisárom. Jedna zostala nepodpísaná svedkami, takže je neplatná, preto je zrejmé, že pri sobáši sa použila iba tá druhá.

Odborníci sa domnievajú, že v prvej zmluve boli možno chyby alebo bolo treba text ešte doplniť, lenže rodina mladomanželov mala s pisárom spor, preto oslovili iného.

Zaujímavosťou je i sťažnosť na židovských predajcov súkna s tkaninovou prílohou z roku 1722. Prešovskí nežidovskí obchodníci neboli spokojní s ich kvalitou. Paradoxom však je, že po 300 rokoch je list takmer nečitateľný, zato látka je stále pevná a nevyblednutá.