V Stropkove hviezdili kríže

„Prezentované artefakty majú, samozrejme, nielen duchovnú, ale aj umeleckohistorickú hodnotu. Na tú je možné sústrediť sa práve na výstavách, keďže staré kresťanské diela sú v múzeách či galériách vyňaté z pôvodného sakrálneho priestoru a pripravené vnímať sa v širšom kontexte,“ vysvetlil jeden z kurátorov výstavy, historik umenia Jozef Ridilla.

Spolukurátorkou bola historička Nikoleta Lattová.

Okrem nich sa na príprave výstavy angažovali aj Samuel Bruss, vedúci Kaštieľa a Archeoparku v Hanušovciach nad Topľou, a historička Ľudmila Zozuľáková, ktorá mala na starosti reštaurátorské ošetrenie.

Odmenení emóciami 
Zámerom výstavy bolo podľa Jozefa Ridillu „odprezentovať bohatstvo zmyslových dojmov i rozmanitosť spôsobov nazerania tvorcov na taký častý námet v dejinách umenia, akým nesporne je ukrižovaný Kristus.“ 

Gro pritom podľa jeho slov tvorili predovšetkým diela reprezentujúce barokovú slohovú kultúru 17. a 18. storočia. „My si dnes nevieme ani len predstaviť, čo vlastne viera znamenala pre človeka obdobia feudalizmu,“ zdôraznil historik umenia.

Meditujúci Kristus, pol. 18. storočia, pohľad spredu

„Pričasté vojnové pustošenia a neustále sa opakujúce smrteľné epidémie naučili žiť spoločnosť v neustálom strachu, nečudo, že jediné zmysluplné útočisko hľadala u Najvyššieho. Od 19. storočia moc peňazí a kult vecí postupne otupoval zmysel našej civilizácie pre veci duchovné, čo vyústilo v dnešnú vážnu krízu viery i morálky.“

Priestor však dostali aj artefakty z iných období. Napríklad tri diela Marka Vatehu.

Tie sú podľa Jozefa Ridillu „reprezentujúce súčasný výtvarný názor, ktorý síce od diváka vyžaduje pri vnímaní viac angažovanosti, citlivého človeka však odmení jedinečnými emóciami“.

Koľko nevšedného pôvabu
Okrem profesionálneho umenia boli prezentované napríklad aj insitné diela.

„Venovať pozornosť iba precíznym prácam profesionálnych majstrov je jednoduché a zároveň pohodlné, možno i povrchné,“ komentoval túto skutočnosť Jozef Ridilla.

„Koľko nevšedného pôvabu sa ukrýva v prácach neškolených rezbárov, ktorí do svojich diel nevkladajú žiadnu vypočítavosť a tvoria bez očakávania zisku, vedení len vierou, ktorá im dáva silu zápasiť s materiálom a často ho premôcť tak, že vzniknú veľdiela.“

"Venovať pozornosť iba precíznym prácam profesionálnych majstrov je jednoduché a zároveň pohodlné, možno i povrchné."

Príkladom podľa neho mohol byť Korpus od naivného rezbára Jána Konturu z 3. štvrtiny 20. storočia, ktorý je podľa historika umenia „dojímavý húževnatosťou, s akou tvorca bez výtvarného vzdelania smeruje k vytýčenému cieľu, aby špecifickou formou zanechal stopu o rýdzo vlastnom, osobnom prežívaní, bez nutnosti dodržiavať pravidlá nejakého slohu alebo požiadaviek objednávateľa“.

Keď Kristus premýšľa
Najväčšiu pozornosť však na sebe strhla zrejme plnoplastická polychromovaná drevorezba Meditujúci Kristus (Kristus v zamyslení), ktorá je barokovou kópiou sochy od Majstra Pavla z Levoče. Ten ju pre prešovskú farnosť vyrezal okolo roku 1520.

„Zachytáva výsek bliblickej epizódy medzi ukončením krížovej cesty a ukrižovaním, keď Krsitus premýšľa nielen nad sebou, ale i nad ľudským údelom,“ objasnil Jozef Ridilla.

Za pozornosť podľa neho tiež stojí Ukrižovaný (Corpus Christi) z 2. polovice 17. storočia.

„Jeho autor sa snažil v podaní rúška napodobiť neskorogotický sloh (látka pôsobí dojmom pokrčeného papiera alebo plechu) a poukázať tak na návrat k cirkevnému učeniu pred reformáciou.“

Za jeho zápožičku organizátori vďačia stropkovskému františkánskemu kláštoru. Svoje poďakovanie smerujú aj k farským úradom v Stropkove a v Hanušovciach nad Topľou, vďaka ktorým mohli byť na výstave prítomné „skutočné skvosty sakrálneho umenia“. 

Reinštaláciu výstavy si bude možné pozrieť od 13. júna do 31. augusta v Sabinove.