Vidiecky človek ako hrdina na plátne

Umelec daroval štátu približne 5 200 výtvarných diel, korešpondenciu, knižnicu, zvyšok svojej pozostalosti a zariadenie domu a ateliéru v Martine, kde Slovenské národné múzeum, ktoré majstrovu pozostalosť spravuje, zriadilo Múzeum Martina Benku. Pre nevyhnutnú rekonštrukciu objektu je od 21. septembra 2018 na treťom poschodí Bratislavského hradu inštalovaná výstava, ktorá pri príležitosti 130. výročia umelcovho narodenia predstavuje mnoho stránok jeho osobnosti a tvorby. Rozsahom patrí k najväčším monografickým prehliadkam umelcovho diela za posledných tridsať rokov.

ROZMANITOSŤ EXPONÁTOV

Výstava je chronologicky usporiadaná, od Benkovho hľadania osobitého štýlu cez vrchol jeho tvorby až po netradičnejšie obrazy. Spočiatku zachytával zväčša rovinaté krajiny rodného Záhoria a Južnej Moravy. Po návšteve Oravy, Turca, Liptova si obľúbil severoslovenské horské oblasti, čo sa odzrkadlilo v maľbách. Vo svojej vrcholnej tvorbe, v rokoch 1930 – 1940, vytvoril veľkolepý celok heroizovaného vidieckeho človeka a krajiny. Zobrazoval najmä slovenské prostredie, prírodu, ľudí pri práci. „Uvedomil som si, že sa mám snažiť svojou výtvarnou prácou slúžiť, pracovať, prospievať nášmu ľudu, národu, národnej kultúre, hovoriť výtvarnou rečou jasne o jeho živote, práci, žiali, radosti i túžbach a hovoriť o tom aj k ľuďom iných národov, aby nemuseli brať na pomoc slovník našej reči, ale aby mohli priamo z obrazu vyčítať, o čom hovorím.“ Výstava prezentuje maľby s typickým motívom Madony a slovenských matiek či najznámejšie obrazy ako Krajina z Trstenej, ktorú v roku 1937 ocenili na Medzinárodnej výstave umenia a techniky v Paríži striebornou medailou. Sú tu aj menej známe, ale o to zaujímavejšie exponáty, ako napríklad obrazy zo zahraničných dovoleniek, najmä pri mori. Scenéria mora a oblohy tvorí protipól k slovenským motívom Benkovej tvorby.

VŠESTRANNÝ UMELEC

Nebol iba vynikajúci maliar, ale i grafik a dizajnér. Navrhoval knižné ilustrácie, známky, exlibrisy, sgrafitá, bankovky. Na výstave je aj miestnosť s ukážkou jeho fontov písma, hlavičiek listín, diplomov a ilustrovaných kníh. V miestnosti s obrazmi zo zahraničia sú umiestnené autentické kusy nábytku z jeho ateliéru či ručne zhotovené „kubistické“ hranaté husle. Umelec rozvíjal i svoj hudobný a literárny talent. Na informačných paneloch a pri niektorých obrazoch sú uvedené Benkove výroky. „Môžem povedať, že sa mi podarilo zachytiť tvar Slovenska v akejsi syntéze hôr a človeka. Myslím na svoje hory, keď sa rozozvučia v mojom martinskom ateliéri tóny Beethovena a Mozarta. Niekedy sám vezmem husle alebo zasadnem k cimbalu a chválim dotykom paličiek o struny veľkosť zeme, silu ľudí a poéziu navždy nevyspytateľných hôr.“

EDUKAČNÁ FUNKCIA

Výstava obsahuje detský kútik so slepou mapou Slovenska, kde deti priraďujú Benkove maľby ku krajom, ktoré symbolizujú. Prostredníctvom obrazov sa učia o územiach Slovenska, tradíciách, odevoch, prácach v minulosti. Všímajú si typické znaky a krajinu jednotlivých regiónov zachytených na maľbách. K výstave vyšla aj interaktívna knižka, doplňujúca učebnica vlastivedy pre štvrtý ročník, Martin Benka a Karol Plicka objavujú Slovensko. Na výstave prebehli i akreditované kurzy múzejnej pedagogiky, kde sa na Benkových vybraných dielach učilo analyzovať maľby.

Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť TU.