Všetko stvoril Pán Boh a my to len obmieňame

Vyrastali ste v umelecky založenej rodine?

Prastará mama tkala nie ľudové, ale zložité vlnené koberce. Moja mama pracovala v Matici slovenskej a tvorila bábky v divadelných dielňach v Martine.

Môj otec bol lekár, ale ovládal hru na organe i klavíri. Dokonca v päťdesiatych rokoch hral džez s Karlom Vlachom, ale iba ako hobby. To isté si želal aj u mňa, neprial si, aby som sa umeniu venovala profesionálne. Bola som tiché a pokojné dieťa, a tak som ho poslúchla.

Čo ste napokon študovali?

Skončila som strednú zdravotnícku školu, odbor všeobecný laborant. Potom som však šla na ďalšiu strednú školu – knihovnícku a grafickú, odbor kultúrno-výchovný pracovník.

Hlásila som sa aj na vysokú školu, kde som chcela študovať dejiny umenia, ale za totality nebolo možné, aby som sa tam dostala.

Ako sa začal váš príbeh s výtvarným umením?

Počas strednej školy som sa stretla s komunitou výtvarníkov, ktorí ma ovplyvnili. Boli to profesionálni fotografi, filmári, grafici a tiež milovníci kníh. Títo nesmierne sčítaní a tvoriví ľudia hovorili o poézii a filozofii, ktorá ma formovala. Keď som skončila školu, vnútorne som sa zobudila pre umenie. Uvedomovala som si, že toto je svet, ktorý ma zaujíma.

Do akého zamestnania viedli po škole vaše kroky?

V roku 1974 som nastúpila do Galérie mesta Bratislavy a pracovala som tam dvadsať rokov. Mala som na starosti Galériu dieťaťa, ktorá sa venovala výstavnej činnosti a práci s deťmi. V rámci dramaturgickej činnosti som dostala obrovský priestor, čo mi veľmi napĺňalo život.