Vydajte sa na púť po počmáraných cestách

Martina Grochálová sa v knihe Počmárané cesty delí aj o osobné zážitky. Snímka: Erika Litváková
V čom sú pre vás vaše cesty počmárané?
Skôr by som povedala, že sú popísané, lebo na každej ceste si veľa píšem. Robím si v istom zmysle denníky, preto má aj kniha tvar zápisníka. Podobné, len o trocha menšie zápisníky si vždy nosím so sebou. Každý deň si do nich zapisujem, čo som zažila.
Nepoužívate mobil ani diktafón, ale všetko si dôkladne píšete rukou?
Mobil a diktafón používam na novinársku prácu, ale súkromné postrehy si píšem do zápisníkov. A niektoré z osobných zážitkov sa dostali práve do tejto knihy. Do zápisníkov si značíte aj recepty na miestne jedlá?
Jedlo, ingrediencie a korenie vnímam ako intenzívnu súčasť miestnej kultúry. Keď mám možnosť, vždy si kúpim aj kuchársku knihu alebo si vypýtam recepty od ľudí. No hoci si donesiem tradičné koreniny domov a uvarím jedlo presne podľa receptu, nikdy nechutí tak ako tam.
Napríklad tak, ako keď sa jedlo varí vonku na otvorenom ohni v starom kotlíku?
Presne. Ale ani ananás, ktorý si kúpim na Slovensku, nikdy nebude mať takú chuť, ako keď sme si na ňom pochutnávali pri vodopádoch Iguazú.


