Vždy, keď robím sakrálne veci, tak sa nedarí

„Veľmi často a veľmi rád chodím do lesa, či už pešo alebo na bicykli. Keď som raz odpočíval na jednom rúbanisku, všimol som si zlomený strom, ktorý mi pripomínal stoličku. Keďže mi chýbal nábytok do altánku, povedal som si, že si vyskúšam urobiť z dreva. Tak som teda spravil sedenie. Jeden známy sa ma opýtal, či som skúsil vyrezať aj nejaké zviera; ja že nie. Tak hovorí skús a už to išlo,” vysvetlil Michal Kopásek počiatky svojej rezbárskej práce.

Najskôr Gavlovič, potom betlehem 
Minulý rok začal spolupracovať s obcou Pruské. Počas Gavlovičových slávností dostal ponuku vytvoriť sochu; podobu františkánskeho mnícha Hugolína Gavloviča, ktorý v minulosti v obci pôsobil.

Okrem sochy vznikla aj lavička. Obe diela tvoril počas troch dní slávností priamo pred návštevníkmi. 

Tento rok zas dostal od obce návrh vytvoriť betlehem.

„Mysleli sme, že to bude robiť postupne, že každý rok pribudne jedna socha a nakoniec budeme mať celý betlehem. Michal nás však prekvapil - tri sochy má hotové a zvyšné bude robiť priamo tu na mieste. Boli sme v miernom šoku, že to stíha - a v októbri by mal vzniknúť celý betlehem,” vysvetlila s úsmevom Zdenka Cíbiková z organizačného tímu slávností.

Michal Kopásek pri tvorbe. Snímka: Pavol Švančarek

„Momentálne sú tu dvaja králi, Panna Mária s Ježišom, svätý Jozef a ovečky,” doplnil rezbár Michal. Na tvorbu použil topoľové drevo z Kysúc. „Je to výhoda, lebo ľudia ma už aj sami oslovujú, keď nájdu nejaké veľké kusy.” 

Píla sa pokazí, reťaz sa roztrhne
Sochy nerobí každý deň; rezbárstvo je jeho koníček, nie živobytie.

„Zaujímavé je, že vždy, keď robím sakrálne veci, tak sa nedarí. Píla sa pokazí, reťaz sa roztrhne, človek rozmýšľa - prečo práve teraz? Nech si to každý vysvetlí po svojom,” podelil sa o „pikošku“ rezbár s úsmevom. 

Hrubá robota trvá dva dni. Potom začína dolaďovanie. Rezbár si musí vyčistiť hlavu. „Všetko musí sedieť. Napríklad socha kráľa má rozmery dospelého chlapa. Keby som sa k nemu postavil, tak veľkosť sedí; ramená, ruky, všetko,” priblížil Kopásek.

Pomáhala aj malá Ela
Pri práci mu v Pruskom pomáhalo viacero ľudí a aj jedna malá slečna.

„Pomáhala som tatovi natierať ovečky a trošku som si aj oddýchla, lebo som nevládala. Je to tažké, lebo olej tečie a musím si doliať farbu,” vysvetlila rezbárova dcéra Ela Kopásková.

Okrem nej sa pridala aj Michalova manželka s mamou. Sochy natierali olejom. To je podľa rezbára jasná voľba, lebo lak drevo zadusí. „Vidia, že je toho veľa, a keď som unavený, tak mi aspoň trochu pomôžu,” pochválil rezbár svojich pomocníkov. Povinnej údržby sa dočkala aj socha františkánskeho mnícha s lavičkou.

Rezbárovi pomáhali aj členovia rodiny, napríklad dcéra Ela. Snímka: Pavol Švančarek

 „Hugolín bol navrhnutý tak, aby mohol byť osadený priamo v exteriéri. A dohodli sme sa, že raz do roka ho treba pretrieť, aby nám socha dlhšie vydržala, takže teraz zdrsňujeme plochu, nech olej lepšie vsiakne - a potom budeme natierať,” vysvetlila rezbárova žena. 

Kam pôjdu sochy
Do pripravovaného betlehema pribudnú ešte ďalšie sochy: tretí kráľ, anjel, pastier a oslík.

Celé dielo by mal dotvoriť aj autentický prístrešok z neopracovaného dreva. Betlehem by mal byť už tento rok súčasťou vianočnej atmosféry v obci.

Viacerí návštevníci sa počas slávností pýtali práve na to, či sochy ostanú v Pruskom.

„Keď som im povedal, že áno, tak boli veľmi radi,” dodal Kopásek.