Z vojnového poľa sa neuteká

V rokoch 2017 – 2018 som mal milosť vymyslieť a spoluvytvárať Odvážny rok – duchovnú prípravu na dve veľké podujatia v Cirkvi – Národné stretnutie mládeže P18 v Prešove a Svetové dni mládeže v Paname.

Bol to komplexný projekt, ktorý by sa dal prirovnať k obrovskej mozaike.

Tá v sebe ukrývala originálne materiály pre učiteľov a vychovávateľov, hlboké modlitby a zamyslenia a tiež veľa pôvodných umeleckých diel.

Poprední slovenskí gospeloví interpreti zložili nové piesne, výtvarníci prispeli do mozaiky maľbami či textilnou tvorbou a všetci moji divadelní kamaráti napísali pre Odvážny rok pôvodné texty divadelných hier.

Nič sa nekopírovalo, nič sa „nekradlo“; všetky kamienky mozaiky vznikali ako nové a jedinečné. 

Už pri prvom čítaní hry Igora Pargáča o novodobom stotníkovi pod krížom som mal zimomriavky a neodolateľné nutkanie neostať len pri čítaní.

Začal som jeho text – písaný ako monodrámu – vidieť rozpohybovaný našimi tanečníkmi.

Po viacnásobných neistotách som sa rozhodol, že s ATakom „odchádzame na vojnu“ - a vojenský výcvik sa skutočne začal.

Hospitalizácia aj svadba
V mojom živote nastali doposiaľ najväčšie zmeny.

Výcvik som zažíval doma, v osobnom živote a neskôr aj na vlastnom tele.

Po návrate z Panamy som ostal hospitalizovaný s vážnou diagnózou.

Ako ranený vojak som musel priznať prehru a zrušiť naplánované premiéry aj celoslovenské turné.

To, čo sa vtedy zdalo ako porážka, sa neskôr ukázalo ako nevyhnutná súčasť výcviku.

Až tam – pod vlastným krížom – podobne ako stotník pri Ježišovom kríži, som pochopil, že „tento človek bol naozaj Boží Syn“ (Mk 15, 39).

Ak som chcel vydať svedectvo o Kristovi ako spomínaný stotník, musel som sa najskôr priblížiť ku krížu ako on.

Premiéru som stihol pred svojou svadbou - akoby som sa vrátil domov z vojny. Zápas však pokračoval aj po divadelnej a životnej premiére.

Z vojnového poľa sa však neuteká - preto po dlhšom odmlčaní pokračujeme v útoku.

Najosobnejšia výpoveď
Igor Pargáč napísal mimoriadne sugestívnu verziu novodobého vojaka, ktorý sa veľmi netradične stretá s Ježišom a s bolesťou. V dokonalej divadelnej skratke.

Charizmatický skladateľ Lukáš Zubaj toto stretnutie zaodel do majestátnej hudby a ja spolu so svojimi skvelými tanečníkmi sa pokúsime tento okamih zlomu v živote kohokoľvek z nás roztancovať a rozhýbať tak, aby sa dostal až k vám, pod kožu.

Je to moja najosobnejšia divadelná výpoveď. Toľko „v kocke“.

Agnus Dei – Baránok Boží – bojuj tento zápas s nami!

Autor je zakladateľ a riaditeľ tanečného divadla ATak