Za dokonalé zobrazenie Madony sa dostával výučný list

Rok 2020 je nesporne náročný. Aj v ťažkých časoch však podvedome hľadáme niečo, čo by potešilo naše oko a pohladilo dušu. Sú to napríklad zobrazenia Madony s Dieťaťom, ktoré vytvoril významný taliansky renesančný maliar Raffael Santi (6. apríl 1483 – 6. apríl 1520). Pri príležitosti 500. výročia úmrtia umelca sa Katolícke noviny porozprávali s historičkou umenia Zuzanou Dzurňákovou.
Zuzana Artimová 07.11.2020
Za dokonalé zobrazenie Madony sa dostával výučný list

Na snímke je Raffaelov obraz Sixtínska Madona, ktorý vystavovali v Gamäldegalerie Alte Meister v Drážďanoch. Snímka: profimedia.sk

Prečo mal Raffael zaľúbenie práve v zobrazovaní Madony s Dieťaťom?

Nebol to iba Raffael, ktorý sa venoval zobrazovaniu Panny Márie v type Madony s Dieťaťom, pretože táto téma bola jednou z najfrekventovanejších v renesančnom umení, respektíve patrila k najviac variovaným ikonografickým typom už od stredoveku.

Jej obľuba okrem iného vyplývala z umeleckej tradície - maliari mali zachytiť na obraze Pannu Máriu samotnú či Bohorodičku s Dieťaťom Ježišom čo najdokonalejšie, aby dostali „výučný list“ a následne si mohli založiť svoju vlastnú dielňu.

Ďalším dôvodom bolo, že obrazy Madony s Dieťaťom často patrili k svadobným darom. V Raffaelovej tvorbe však tento námet rezonuje v skutočne výraznej miere, keďže sa zachovalo viac ako tridsať podôb Bohorodičky zhotovených maliarskou technikou.

Okrem toho sa spomína niekoľko kresbových náčrtov, ktoré umelcovi slúžili ako príprava na obrazy, ale v tejto forme neboli zrealizované.

Čím sa líšia a v čom sú rovnaké Raffaelove Madony?

Odlišnosti môžeme nájsť v kompozičných schémach, v prostredí, do ktorého Madonu s Dieťaťom umiestňuje, v odeve, v gestikulácii, v postoji zobrazovaných osôb, rovnako v začlenení ďalších postáv do základnej osnovy, ktorými obohacuje klasickú ikonografiu.

Čo však majú Raffaelove Madony spoločné, je venusta - čiže pôvab Panny Márie - tak v detailoch, ako aj v celku.

Raffaelove zobrazenia Madony s Dieťaťom charakterizuje idealizácia. Na jednej strane vidieť určitú dávku „poľudštenia“ námetu, no na druhej strane je tu stále zachovaný spirituálny aspekt, ktorý zdôrazňuje úlohu Panny Márie ako Božej Matky.

Možno medzi nimi nájsť aj Ružencovú Madonu?

Neuvádza sa, že by sa v širokom spektre Raffaelových zobrazení Panny Márie vyskytoval obraz s daným prívlastkom alebo predmetný ikonografický typ. Možným dôvodom je umelcovo zameranie sa primárne vyjadriť vzťah medzi matkou a jej malým dieťaťom, bez náznaku či odkazu k ružencovým tajomstvám.

Sú Raffaelove Madony iba mladé, alebo možno nájsť aj zobrazenie Panny Márie vo vyššom veku?

Raffael tvoril v čase, keď dominoval výtvarný názor zdôrazňujúci krásu - tak fyzickú, ako aj duchovnú a duševnú, čiže aj on sám maľoval v daných intenciách. Ďalšie zdôvodnenie vychádza z faktu, že Panna Mária bola mladá, keď porodila svojho Syna, čoho sa pravdepodobne pridŕžal aj Raffael.

A v neposlednom rade mal na Raffaelov maliarsky výraz vplyv renesančný velikán Leonardo da Vinci, ktorého diela, respektíve obrazy s námetom Madony inšpirovali Raffaela na používanie techniky šerosvitu a sfumata, vďaka čomu dostali jeho maľby jemný výraz.

Ktorá je vaša najobľúbenejšia Madona od Raffaela?

Je to Madona della Sedia. Z tohto zobrazenia vyžaruje doslova emocionálna atmosféra vyjadrená najmä objatím Márie, ktorá si chráni svoje Dieťa v náručí. Nie je to obraz naplnený duchovným nábojom, ale vizuálna prezentácia vrúcnej a hlbokej lásky matky k svojmu dieťaťu.

Intímnu a možno povedať ľudskú rovinu tohto sakrálneho námetu Raffael dosiahol aj vďaka civilnému oblečeniu. Odklonil sa od farebného kánonu Máriinho odevu, ktorý predstavuje modrá a červená, a zaodel Bohorodičku do šiat zelenej a oranžovej farby. Malý Ježiš má na sebe jednoduchú košieľku.

Matka aj Dieťa sú zobrazení ako obyčajní ľudia - i keď majú svätožiary - a to je dôvod, prečo som si práve toto zobrazenie obľúbila.

Raffaelove Madony možno nájsť aj na šperkoch – i týmto spôsobom má umenie starých majstrov presah do súčasnosti, dokonca do módy. Kde ešte možno nájsť tieto Raffaelove diela?

Stačí napríklad navštíviť Rím a ako suvenír si môžete priniesť tričko, dáždnik alebo šálku s detailmi anjelov z obrazu Sixtínskej Madony. Sú doslova chronicky známe aj vďaka tejto forme propagácie a dovolím si povedať, že niekedy hraničia doslova s gýčovitosťou.

Oči niektorých Raffaelových Madon priamo komunikujú s divákom; iné však majú sklopený zrak – možno v tom badať nejakú symboliku?

Ak by sme popustili uzdu našej fantázii, tak by sme mohli v tomto hľadať symbolický význam – mohli by sme vysloviť hypotézu, že sklopený Máriin pohľad alebo zameraný na jej Dieťa má vyjadriť prepojenie medzi ňou a jej Synom; pohľad adresovaný divákovi mohol mať za úlohu zapôsobiť na city vnímateľa, a tak ho začleniť do „deja“ prežívania materinskej lásky.

Či je však takáto symbolika obsiahnutá v predmetných dielach, je otázne a pravdepodobne sa dostávame do roviny nadinterpretácie. Na otázku, akú úlohu mali tieto dva rozličné spôsoby zrakovej komunikácie a či je možné v nich hľadať určitú symboliku, by nám vedel dať odpoveď iba sám Raffael.

Posolstvo Raffaelových Madon je asi jednoznačné - Božia Matka chráni celou svojou bytosťou svoje božské Dieťa...

Nie v každom zobrazení je tento aspekt prítomný - závisí to od kompozície alebo formátu obrazu. Na niektorých badáme určitý odstup medzi Máriou a Dieťaťom Ježišom, na iných je priamočiaro vyjadrený ich úzky vzťah formou gestikulácie – objatia, vzájomného blízkeho telesného kontaktu, pohľadov.

Takže nie je vždy na prvý pohľad zrejmá táto „chrániaca“ úloha či pozícia Matky Márie, i keď logicky sa s ňou tieto predstavy asociujú.

Aké ďalšie postavy zvykol Raffael pridávať k Madone s Dieťaťom?

Pridané postavy v mnohých prípadoch záviseli od objednávateľov a ich požiadaviek alebo vyplývali z funkcií, ktoré mali tieto obrazy plniť, a v neposlednom rade to bol dôvod ich použitia – teda či boli vytvorené na verejné potreby alebo na súkromné účely.

Vo viacerých príkladoch nájdeme postavu sv. Jána Krstiteľa v podobe malého dieťaťa, vekovo príbuzného malému Ježišovi.

Na iných dielach sú to postavy svätcov, ako je napríklad sv. Jozef, sv. Hieronym, sv. František z Assisi, sv. Peter a sv. Pavol, sv. Barbora, sv. Sixtus, ale tiež postavy malých okrídlených anjelov – putti, ktorí sa podieľajú na transcendentálnom charaktere obrazu.