Židovské múzeum odhaľuje ďalšie poklady

Výstava Poklady Židovského múzea v Prešove odhaľuje návštevníkom takzvané judaiká – raritné predmety, ktoré doteraz neboli nikde vystavené a pochádzajú zo zbierky historicky prvého židovského múzea na Slovensku. Jej tretí a zároveň posledný ročník sa sústreďuje na osobnosť Márie Bárkány, pratety Eugena Bárkányho, ktorý bol centrálnou postavou expozície v roku 2018.

Róba z prominentnej adresy

Mária Bárkány sa narodila v polovici 19. storočia v Košiciach. Ako herečka zažiarila najmä v Nemecku, ale zahrala si i na divadelných doskách v New Yorku či v Petrohrade. Po jej smrti darovala jej neter Židovskému múzeu v Prešove fotografie, súkromnú korešpondenciu, štóly či niekoľko divadelných rób.

A práve jedna z nich je vrcholom tohtoročnej výstavy. Ide konkrétne o kostým škótskej kráľovnej Márie Stuartovej z rovnomennej Schillerovej tragédie. Zaujímavosťou je, že na Slovensku ide o jediný dámsky divadelný kostým, ktorý bol ušitý v prestížnom parížskom módnom salóne.

Ide o salón Mmes de Beauvais, ktorý sa nachádzal na prominentnej adrese na ulici Faubourg St. Honoré. „V tomto období bolo bežné, že si herečky kupovali divadelné róby na vlastné náklady,“ vysvetľuje Eva Hasalová zo Slovenského národného múzea.

„To je aj prípad Márie Bárkány. Preto kostým zostal v jej pozostalosti a nie v garderóbe divadla.“ Honosný kostým zhotovený z nastrihaného zamatu čiernej, zelenej a modrej farby je bohato zdobený sklenenými korálikmi a kovovými flitrami.

Parochety a zabudnutý obraz

No kostým ani zďaleka nie je jediným pokladom, ktorý expozícia ponúka. Medzi prvými určite zaujme veľký parochet z hodvábnej látky lampas s rolničkami. Parochety sú obdĺžnikové textílie slúžiace ako opona pred svätostánkom, v ktorom sú uložené zvitky Tóry.

Pochádza z Veličnej, no kvalita materiálov, z ktorých bol vyrobený, dokazuje, že ho neutkali v našich zemepisných šírkach, ale pravdepodobne vo Francúzsku či Taliansku. Keď ho objavili, bol značne poškodený.

Takto poškodené parochety sa musia veľmi starostlivo opraviť a zafixovať, čo sa reštaurátorom aj podarilo, a návštevníci môžu tento blankytne modrý parochet s Dávidovou hviezdou i iné obradné textílie obdivovať v plnej kráse.

Unikátnym exponátom je aj rozmerovo menší, no zato veľmi vzácny obraz Pri Váhu známeho maliara židovského pôvodu Ferdinanda Katonu, ktorý sa narodil v roku 1864 do chudobnej spišskonovoveskej rodiny.

„Vzdelával sa v Budapešti, žil v Paríži a Barbizone, navštívil Holandsko, Belgicko, Anglicko či Rusko. Keď sa vrátil späť do Uhorska, zachytával najmä prírodu južného Slovenska či oblasť maďarského Balatonu,“ približuje kurátorka výstavy Jana Švantnerová. „A zadná strana obrazu je splneným snom každého historika umenia. Podľa údajov z nej sme dokázali vypátrať skoro celý životopis diela aj jeho názov.“

Od prvej konfirmácie na Cambridge

Vedeli ste, že v Bardejove sa v medzivojnovom období nachádzalo hlavné centrum židovskej tlače na Slovensku? Tlačili sa tam najmä rabínske alebo chasidské texty, komentáre k Biblii či výklady Talmudu, knihy s tematikou židovského práva, filozofie či bájky.

Upúta najmä maličká knižka, ktorú napísal prvý prešovský rabín Solomon Marcus Schiller-Szinessy. Opisuje prvú židovskú konfirmáciu v Uhorsku, ktorú tento rabín viedol. Konfirmáciu vtedy prijalo päť mladých ľudí.

Rabín Schiller-Szinessy sa neskôr stal prvým prednášajúcim talmudickej a rabínskej literatúry na univerzite v anglickom Cambridge. Značná časť knižného depozitára múzea však pochádza z knižnice Mórica Grünwalda z Dolného Kubína.

Ďalším zaujímavým artefaktom je tmavomodro-zlatá plechová pokladnička ľudovej kuchyne Izraelitského ženského spolku, ktorá svojím tvarom a výzdobou pripomína medovníkové srdce. Bola umiestnená v komunitnej ľudovej kuchyni, ktorá zabezpečovala jedlo pre núdznych bez ohľadu na vierovyznanie.

Okrem spomenutých exponátov v zbierke múzea nájdete i niekoľko plášťov na Tóru, mosadzné svietniky, strieborné besamimy – nádobky na vonné koreniny, pečatidlá či šnóderovú tabuľu.

„Táto výstava je doslova oslavou židovského kultúrneho dedičstva,“ vyjadrila sa kurátorka Jana Švantnerová. Expozícia je zároveň veľkým finále niekoľkoročného projektu bádania a výskumu zbierky, ktorá je medzi európskymi zbierkami judaík skutočným klenotom – návštevníkom ponúka jedinečný výlet do židovskej kultúry devätnásteho storočia ako po náboženskej, tak i súkromnej stránke členov židovskej obce.